Rané vízie svätej Matky Terezy

Po smrti Matky Terezy úradníci pripravujúci jej proces svätorečenia objavili malú schránku listov, ktoré napísala svojim duchovným vodcom a predstaveným počas prvých rokov. Ona sama už dávno zničila svoje poznámky a denníky z tohto obdobia a požiadala ostatných, aby sa zbavili listov, ktoré im poslala. „Chcem, aby všetka práca pripadla len jemu,“ povedala im. „Keď bude známy začiatok, ľudia budú viac myslieť na mňa a menej na Ježiša.“

Akoby sa riadili nejakým Božím scenárom, niektorí ignorovali jej želanie. Výsledkom je, že dnes môžeme čiastočne zrekonštruovať veľkú duchovnú drámu obrátenia sa Matky Terezy k chudobným.

Hlas vo vlaku

Začiatkom roku 1947, len štyri mesiace po tom, čo počula hlas vo vlaku, napísala Matka Tereza Ferdinandovi Perierovi –⁠⁠⁠⁠⁠ jezuitovi, ktorý bol arcibiskupom v Kalkate. V tomto liste uviedla dôvody, prečo by jej mal dovoliť podniknúť novú iniciatívu medzi chudobnými. Obšírne opísala hlas, ktorý počula vo vlaku, ako aj v dňoch a týždňoch, ktoré nasledovali.

„Chcem indické misionárske sestry lásky, ktoré by boli mojím ohňom lásky medzi veľmi chudobnými – chorými, umierajúcimi, malými deťmi ulice,“ povedal jej Ježiš. „Chcem, aby si ku mne priviedla chudobných a sestry, ktoré by priniesli svoje životy ako obetu lásky, aby mi darovali tieto duše. Viem, že si ten najneschopnejší človek, slabý a hriešny, no práve preto, že si taká, chcem ťa použiť na svoju slávu! Odmietneš?“

Ďalej píše, ako namietala hlasu, ktorý počula a ktorý k nej často hovoril, keď bola na kolenách po svätom prijímaní. Povedala mu, aby si našiel niekoho iného, že sa bojí ťažkostí a výsmechu, ktoré bude musieť znášať. Sľúbila, že bude dobrou rehoľnicou, ak jej dovolí zostať v pohodlí kláštora. No hlas ju neprestával prehovárať a opakoval: „Odmietneš to pre mňa urobiť?“

Ježiš jej povedal, že ho hlboko zraňuje, keď vidí toľko chudobných, najmä chudobných detí, stratených v hriechu a v moci satana. „Vytrhnite ich z rúk zla… Existuje veľa kláštorov s množstvom rehoľníc, ktoré sa starajú o bohatých a schopných, no pre mojich chudobných tu nie sú žiadne. Po nich túžim, milujem ich. Odmietneš?“

Nakoniec arcibiskupovi povedala, že Ježiš ho konkrétne spomenul. Ježiš chcel, aby schválil jej žiadosť „ako poďakovanie za dvadsaťpäť rokov milosti, ktorú som mu dal“ – čo bol odkaz na 25. výročie Perierovej vysviacky za biskupa.

No kolesá cirkevnej byrokracie sa točia pomaly, najmä keď niekto tvrdí, že vedie rozhovory s Ježišom. Arcibiskup Perier sa v priebehu roka modlil. Radil sa s ostatnými ohľadom jej žiadosti, snažiac sa rozlíšiť, či je jej „inšpirácia“ pravá. Matka Tereza pokračovala v korešpondencii s ním, pričom každá zmienka bola naliehavejšia ako tá predchádzajúca. „Toto želanie nasýtiť túžbu nášho Pána po dušiach, po chudobných, po čistých obetiach jeho lásky, sa stupňuje s každou omšou a svätým prijímaním,“ prosila.

Vízie Ježiša a Márie

V liste z 3. decembra 1947 prezradila, že bola obdarovaná mystickými videniami Ježiša a Márie. Poslednú z troch vízií, ktorú mala, opísala takto:

„Veľké zástupy boli zahalené tmou, no ja som ich videla. Náš Pán visel na kríži. Panna Mária stála v blízkosti kríža – a ja ako malé dieťa som bola pred ňou. Jej ľavá ruka bola na mojom ľavom ramene a jej pravá ruka spočívala na mojom pravom ramene. Obe sme stáli čelom ku krížu. Náš Pán povedal: ‚Ja som ťa prosil. Oni ťa prosili a ona, moja Matka, ťa prosila. Odmietneš to pre mňa urobiť, postarať sa o nich, priviesť ich ku mne?‘

Odvetila som: ‚Ty vieš, Ježišu, že som pripravená okamžite ísť.‘“

Tipy na produkty:

Povolanie k chudobným

Arcibiskup Perier ustúpil mesiac po prijatí tohto posledného listu. V auguste prišla z Ríma správa, že pápež Pius XII. jej dal súhlas opustiť loretské sestry, no pod vedením arcibiskupa Periera mala zostať verná sľubom chudoby, čistoty a poslušnosti. Keď sa Matka Tereza dozvedela túto správu, spýtala sa jednoducho: „Otče, môžem ísť teraz do slumov?“

To aj urobila. 17. augusta 1948, týždeň po svojich tridsiatych ôsmych narodeninách, opustila kláštorné múry v obyčajnom bielom sárí. Vo vrecku mala päť rupií.

Absolvovala krátky kurz základnej medicíny, našla si bývanie v kláštore Malých sestier chudobných a začala pracovať. Najprv učila abecedu chudobné deti na hodinách, ktoré viedla pod slivkou uprostred slumu. Čoskoro chodila z chatrče do chatrče, navštevovala rodiny detí, nosila im jedlo a rozprávala sa s nimi.

Jedna za druhou sa k nej pripájali bývalé študentky. Spoločne navštevovali svätú omšu, modlili sa ruženec a starali sa o starých a chorých, hladných a zomierajúcich. V roku 1950 bola táto neformálna skupina žien uznaná Cirkvou za oficiálny rehoľný rád, ktorý dostal meno (ktoré, ako sa dozvedáme neskôr, jej dal Ježiš) Misionárky lásky.

Poznámka autora textu: Tento článok bol spracovaný podľa jednej kapitoly knihy The Love That Made Mother Theresa (Láska, ktorá stvorila Matku Terezu), dostupnej v americkom vydavateľstve Sophia Institute Press.

Autor: David Scott

Článok bol prvýkrát publikovaný dňa 5. 9. 2023 na portáli Catholic Exchange.