Biely mučeník ruženca: Dolindo Ruotolo

(1882 − 1970)

Boží služobník Dolindo Ruotolo sa narodil v talianskom Neapole. Jeho jedinečné meno Dolindo znamená „bolesť“ a počas celého svojho života bol skutočne „bielym mučeníkom“ – hoci jeho utrpenie nebolo viditeľné. Svätý Pio z Pietrelciny ho považoval za svätca. Často sa stávalo, že keď ľudia prišli do San Giovanni Rotondo navštíviť Pátra Pia, pýtal sa ich, prečo navštevujú jeho, keď v Neapole majú svätca. Podobne ako Páter Pio, aj Dolindo Ruotolo bol horlivý vo viere a často nepochopený hierarchiou i teológmi.

Dolindo Ruotolo bol kňaz s neapolským temperamentom, o ktorom bolo známe, že nešetrí slovami, keď ide o odpor voči historicko-kritickej metóde skúmania Písma. Horlivo písal proti jej zneužívaniu a varoval ľudí pred jej nebezpečenstvami. V dôsledku toho mu niekoľkokrát odobrali kňazskú spôsobilosť verejne vysluhovať sviatosti. V Neapole dodnes koluje historka, že ctihodnému pápežovi Piovi XII. sa zjavila Panna Mária a nabádala ho, aby Dolindovi okamžite vrátil kňazské fakulty. Pápež prozreteľne zasiahol a Dolindo mohol opäť verejne vysluhovať sviatosti. Dolindo, zbožný kňaz a zanietený učenec, bol nazývaný „pisárom Ducha Svätého“. Napísal 33-zväzkový komentár k Svätému písmu, ako aj mnoho ďalších teologických diel. Chcel, aby ľudia čítali dobré knihy o teológii a zbožnosti, a preto založil tlačiareň Apostolato Stampa, aby vydával pravoverné teologické diela. Bol mimoriadnym hudobníkom, františkánom tretieho rádu a kvôli intenzívnemu modlitbovému životu spal menej ako tri hodiny denne.

Mariánska zbožnosť

Dolindo bol erudovaný teológ a spisovateľ, napísal mnoho diel o Panne Márii a rôzne komentáre k modlitbe Magnifikat a Návšteve Panny Márie u jej príbuznej Alžbety. Pannu Máriu chápal ako jadro kresťanstva a teológie a zahrnul ju takmer do všetkých svojich teologických spisov. Počas posledných desiatich rokov svojho života o sebe hovoril ako o „Madoninom starčekovi“. V starobe trpel extrémnou artritídou a ochrnutím, napriek bolesti vytrval a napísal Mariánsku trilógiu na obranu mariánskeho učenia Cirkvi.

Dolindo bol veľmi oddaný Panne Márii Lurdskej aj fatimskému posolstvu. Horlivo šíril úctu k jej Nepoškvrnenému Srdcu a zdôrazňoval, že máj je mesiac Panny Márie. Tento mesiac bol pre neho obzvlášť významný, pretože ľudské srdce vnímal ako kvet, ktorý musí pestovať Mária. Mal tiež osobitnú lásku k dušiam v očistci. Počas rôznych mariánskych pobožností obetoval všetky svoje skutky Božej Matke, aby pomohol úbohým dušiam v očistci.

Apoštol ruženca

Počas kňazstva Dolinda Ruotola sa len zriedkakedy stalo, že by ho niekto videl bez ruženca v ruke. Ruženec bol jeho stálym spoločníkom. Ako vynikajúci hudobník veľmi rád hovoril o ruženci v hudobnom zmysle a ruženec považoval za svoj „duchovný nástroj“. Hlboko ľutoval, že modernizmus znížil význam ruženca v živote mnohých katolíkov, a dôrazne hlásal, že ruženec nie je nudnou modlitbou neustáleho opakovania, ale metódou kontemplácie o spásonosných tajomstvách Kristovho života. Vždy povzbudzoval k zbožnej modlitbe ruženca a zdôrazňoval, že dobre pomodlený ruženec je obdobou kladenia ruží k Máriiným nohám. Zároveň poznamenal, že zle pomodlený ruženec je porovnateľný s kladením zvädnutých kvetov k nohám Kráľovnej neba.

Dolindo prežil prvú aj druhú svetovú vojnu. Ruženec vnímal ako zbraň v duchovnom živote, pričom ho označoval za meč a mocnú zbraň v našom duchovnom arzenáli. Vo svojich homíliách poslucháčom často hovoril, že každé Zdravas’, Mária je výstrelom na satana a sily temna. Hlboko chápal nevyhnutnú úlohu Panny Márie pri približovaní sa ku Kristovi a veril, že Panna Mária je prostredníčkou všetkých milostí a duchovnou „distribučnou sieťou“, ktorá rozdeľuje všetky Kristove milosti členom Cirkvi. Rozšírením tejto metafory zdôraznil, že ruženec je hlavným prostriedkom napojenia sa na túto sieť.

Úryvok pochádza z knihy 26 apoštolov ruženca, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.