„Mediálny“ svätý don Bosco

Svätý Ján Bosco sa spolu so svätým Františkom Saleským stal „svätcom oznamovacích prostriedkov“. Títo svätí sú príkladom účinného využitia ich moci pre obranu a šírenie viery. Doba, v ktorej obaja žili, sa veľmi nelíšila od tej, ktorú žijeme my, čo sa týka ohrozenia pravej viery, šírenia bludov a nepriateľstva voči Katolíckej cirkvi. Keby títo „mediálni“ svätci dnes zavítali medzi nás, určite by sa čudovali nad našou benevolenciou a zmierlivosťou k rôznym mediálnym prejavom, ktoré neraz vážne ohrozujú pravdy našej viery a dobré mravy.

Svätý don Bosco sa počas svojho života rozhodne nenudil. Okrem mládeže, ktorej sa venoval celým srdcom, musel zabojovať aj na druhom fronte. Doba a prostredie, v ktorých žil, bola charakteristická bojom proti Cirkvi. Dialo sa to zo strany bludárov a sektárov, ako aj zo strany osvietenských revolucionárov a novovznikajúceho štátu, pričom sa ani jedna zo strán nebránila použitiu násilia. Zakladateľovi saleziánskej kongregácie sa nielen vyhrážali, ale aj sa opakovane pokúšali pripraviť ho o život. Prečo? Ležala im v žalúdku jeho publikačná činnosť – a to do takej miery, že mal veľké ťažkosti, keď chcel pre svoje publikácie získať imprimatur. Nie preto, že by jeho výtlačky obsahovali mylné učenie, iba sa biskupi báli v tejto veci angažovať.

Nebojácny don Bosco sa pevne držal Boha, nepoklonkoval duchu doby, práve naopak: často tvrdo odhaľoval veľmi rafinovane skrývané klamstvá – či už v školských učebniciach, kalendároch, príručkách alebo v novinách. Spomeniem aspoň jednu príhodu. Dejiny Talianska, ktoré Don Bosco vydal v roku 1856, boli ocenené literárnou cenou. Minister školstva bol ochotný knihu schváliť ako učebnicu, ale pod podmienkou, že sa v nej vynechajú niektoré pasáže. Don Bosco to však odmietol so slovami: „Nebudem otrocky chváliť a zbabelo tupiť!“ Don Bosco teda nemal pravdu iba na jazyku, ale pre ňu i nebojácne konal. Aj za cenu, že si získa nových nepriateľov.

Jeho publikačná činnosť je veľmi bohatá, v našich končinách je azda najznámejšia jeho kniha o živote svätého Dominika Savia z roku 1910. Okrem nej sa svätec zaslúžil aj o to, aby sa poznali cirkevné dejiny. Zaujímavé sú jeho životopisy pápežov, ale aj biografie svätých. Medzi jeho dielami nechýbajú ani asketické spisy, ktorých tituly hovoria samy za seba: Sedembolestný ruženec, Krížová cesta, Mariánsky mesiac, Zjavenie Panny Márie v La Salette, či Novéna k Panne Márii Pomocnici.

Brožúry ako Pápež, Cirkev, Sväté prijímanie, Spoveď a iné boli vydávané v náklade 14.000 kusov. Nemôžem nespomenúť jeho spis Čo má vedieť mladý muž, ktorý bol počas života dona Bosca vydaný až 122-krát. Bol pritom nielen preložený do mnohých iných jazykov, ale každé vydanie vyšlo v päťdesiattisícovom náklade!

Tipy na knihy:

V tej dobe sa do rodín zadarmo rozdával protestantský knižný kalendár Rodinný priateľ, ktorý pomedzi dojemnými článkami obsahoval tiež veľa narážok a útokov na Katolícku cirkev. Don Bosco naňho odpovedal svojsky – vydaním katolického kalendára Il Galantuomo (Ušľachtilý človek), ktorý vychádzal ešte dlho po svätcovej smrti.

Svedkom bohatej publikačnej činnosti a jeho tlačového apoštolátu je medzinárodné nakladateľstvo Società editrice internazionale, ktoré vzniklo najprv ako prvá primitívna tlačiareň, ale už počas života dona Bosca sa stala podnikom s celou radou pobočiek. Dnes vydáva tlačoviny v takmer všetkých jazykoch.

Heslom dona Bosca bolo: Čo sa týka tlače, chcem kráčať v čele celého pokroku. Myslím si, že skutočne spravil všetko, čo bolo v jeho silách, aby svoje heslo aj naplnil. Pri písaní tohto článku ma neraz prerušila myšlienka: A čo dnes? Mal by don Bosco radosť z nášho čítania a hladu po duchovnej literatúre alebo by sa chmúril?

Je pravdou, že v dobe svätcovho života nemali ľudia televízory, internet ani mobily, a zrejme preto boli vďačnými a neraz i „hladnými“ čitateľmi.

My akosi zabúdame, že predobrý Boh nám dal všetky technické vymoženosti aj preto, aby sme získali ten vzácny čas na stíšenie sa. Žalúdok nasýtime jedlom, telo posilníme pohybom, ale dušu môžeme „nakŕmiť“ len modlitbou a duchovným čítaním, ktoré nám neraz otvorí zaslepené oči, odkryje zaľahnuté uši a očistí naše srdce.

Nie je to krásna príprava pre prijatie Boha do svojho života?

Masima