Spoločné utrpenia a svätosť dona Dolinda a Pátra Pia

„Páter Dolindo a Páter Pio kráčajú ruka v ruke,“ povedala mi nedávno jedna moja blízka talianska priateľka. „Môžeš sa k nim modliť súčasne.“

Táto priateľka sa narodila a vyrastala v štvrti Božieho služobníka pátra Dolinda v Neapole. Jej starí rodičia ho dobre poznali. Vyrastala s takou hlbokou oddanosťou voči pátrovi Dolindovi, že keď v 70. rokoch emigrovala do Ameriky, jediné, čo si naozaj chcela zobrať so sebou, bola jej zbierka kníh pátra Dolinda. To bola tá najdôležitejšia vec; chcela mať istotu, že ju bude mať pri sebe vo svojom novom domove.

V Taliansku je páter Dolindo známy a vrúcne milovaný. V Amerike dnes získava mnoho duchovných detí prostredníctvom Novény odovzdanosti. Napriek tomu mnohí z anglicky hovoriacich krajín len začínajú spoznávať jeho život.

Jedným z mnohých zaujímavých aspektov pátra Dolinda je jeho spojenie s Pátrom Piom. Obaja sa narodili v Taliansku v 80. rokoch 19. storočia. Spoznali sa ako kňazi a jeden druhého považovali za svätého.

„Včera som sa dozvedel, že Páter Pio z Pietrelciny bol v Ríme,“ napísal páter Dolindo 16. apríla 1921, ako je zaznamenané v knihe Amore, Dolindo, Dolore. „Vskutku, davy už obklopujú kláštor, kde býva. Idem zistiť, kde presne je. Pokúsim sa ho vidieť, ak Boh dá. Aj toto je pre mňa milosťou, pretože mať svätého, ktorý sa za vás modlí, je veľkým dobrodením.“

Keď skupina pútnikov z Neapola prišla za Pátrom Piom do San Giovanni Rotondo, ten im povedal: „Prečo sem chodíte, keď máte v Neapole pátra Dolinda? Choďte k nemu, je to svätec!“

Raz Páter Pio povedal pátrovi Dolindovi: „V tvojej duši je prítomný celý raj.“

V anglicky hovoriacom svete sa rozšírilo tvrdenie, že páter Dolindo bol duchovným vodcom Pátra Pia. Dlho som si myslel, že je to pravda, ale nedávno som sa dozvedel, že je to nepresné. Títo dvaja svätci boli súčasníci a poznali sa, ale páter Dolindo nebol duchovným vodcom Pátra Pia.

Jednou z ťažkostí, ktoré majú ľudia, keď sa chcú dozvedieť viac o pátrovi Dolindovi, je to, že mnohé z jeho plodných spisov – vrátane jeho neskrátenej autobiografie a brilantných komentárov ku každej knihe Biblie – ešte neboli preložené. A tak v niektorých prípadoch, pravdepodobne pre nedostatok dostupných informácií, došlo k určitým nedorozumeniam a nepresnostiam. Našťastie, keďže sa v súčasnosti prekladá viac jeho spisov, ľudia sa môžu dozvedieť čoraz viac o živote a spiritualite tohto neuveriteľného svätca.

Naozaj, spisy pátra Dolinda sú také hlboké, že Páter Pio raz povedal: „Ani jedno slovo, ktoré vyšlo z pera pátra Dolinda, by sa nikdy nemalo stratiť.“

Páter Dolindo a Páter Pio sa navzájom nielen rešpektovali a vážili si jeden druhého, ale aj zdieľali mnohé mystické dary. O oboch bolo známe, že mali schopnosť bilokácie. Obaja vedeli čítať v dušiach. Obaja mali mystické videnia Ježiša.

Tipy na knihy:

Obaja tiež niesli mimoriadne ťažký a ponižujúci kríž: páter Dolindo aj Páter Pio boli odsúdení Svätým ofíciom, dnes už neexistujúcim vatikánskym tribunálom, ktorý v čase, keď ním títo svätci boli vyšetrovaní, veľmi potreboval reformu.

V roku 1921, keď páter Dolindo písal o tom, že chce navštíviť Pátra Pia, bol práve v Ríme, pretože vo Vatikáne s ním prebiehal súdny proces. Po tri desaťročia, počnúc rokom 1907, bol falošne obviňovaný z kacírstva, šialenstva, posadnutia démonmi, z presvedčenia, že je Ježiš, z neúcty k pápežovi a z mnohého iného.

V dôsledku týchto absurdných a smiešnych klamstiev bola pátrovi Dolindovi na mnoho rokov zakázaná kňazská služba. Dokonca aj po tom, čo ho Sväté ofícium v roku 1921 vyhlásilo za nevinného, úrady odmietli obnoviť jeho kňazskú službu, až kým nezasiahol pápež Pius XI. a v roku 1937 ju plne nepovolil.

Utrpenie pátra Dolinda počas tohto obdobia bolo neopísateľné. Jeho jedinou útechou bolo, že bol skutočne zjednotený s Ježišom, ktorý bol tiež obvinený z kacírstva, bláznovstva a démonického posadnutia, bol ponižovaný a nespravodlivo odsúdený.

V júli 1923 sa páter Dolindo dozvedel, že Páter Pio znáša rovnaký kríž.

Páter Dolindo vtedy napísal: „V dnešnom vydaní Corriere d’Italia (talianske noviny, pozn. prekl.) som čítal, že Sväté ofícium v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami v živote Pátra Pia z Pietrelciny oznámilo, že na nich nie je nič nadprirodzené. Myslím si, že drahý Páter Pio sám čoskoro pocestuje do Ríma.“

Ako sa ukázalo, Páter Pio bol takisto obvinený Svätým ofíciom a bol zaradený na zoznam odsúdených kňazov. Jeho povesť bola pošpinená vulgárnymi klamstvami a jeho kňazská služba bola roky prísne obmedzená.

Na bolestné utrpenie spojené s touto obrovskou nespravodlivosťou mali páter Dolindo aj Páter Pio rovnakú odpoveď: úplnú odovzdanosť a poslušnosť voči Cirkvi.

„Cirkev má vo svojich rukách Božie tajomstvá; Cirkev je priamym kanálom Božej prozreteľnosti,“ napísal páter Dolindo v roku 1921. „Jednotlivci sa môžu mýliť. Muži, ktorí tvoria Cirkev (okrem pápeža vo veciach viery a morálky), sa môžu mýliť, ale ich omyly tvoria súčasť Božieho plánu, Božej prozreteľnosti. Boh využíva tieto chyby priamo ako nadaný umelec, ktorý vo svojej maľbe začleňuje šmuhy na plátne do tieňov, alebo ako sochár, ktorý tmavé žily v bloku mramoru zakomponuje do žíl paže alebo ruky.“

„Som si teda istý,“ pokračuje páter Dolindo, „absolútne istý Božou vôľou v čomkoľvek, čo Sväté ofícium nariadi alebo rozhodne.“

Pokiaľ ide o Pátra Pia, aj on neochvejne opakoval svoju vernosť voči Cirkvi. Dal sľub, že zostane poslušný všetkému, čo mu jeho predstavení prikázali.

V auguste 1923, v chaotickom dôsledku vyhlásenia Svätého ofícia, že fenomén spojený s Pátrom Piom (najmä jeho stigmy) nemá žiadny nadprirodzený charakter, svätec z Pietrelciny napísal:

„Myslím, že vám netreba hovoriť o mojej pripravenosti – vďaka Bohu – poslúchnuť čokoľvek, čo mi moji nadriadení prikážu. Pre mňa je ich hlas Božím hlasom. Chcem mu verne slúžiť až do smrti. S jeho pomocou,“ pokračoval, ako sa uvádza v knihe Renza Allegriho Padre Pio: Man of Hope (Páter Pio: Muž nádeje), „poslúchnem akýkoľvek príkaz, ktorý dostanem, aj keď to ešte zvýši moje utrpenie.“

Životy pátra Dolinda a Pátra Pia boli dlhou a namáhavou krížovou cestou, naplnenou utrpením. To ich pripodobňovalo Kristovi spôsobmi, ktoré sa naplno ukážu až v nebi.

V priebehu dejín Boh dával povstať dvojiciam svätých, ktorých životy boli prepletené vo vzájomnej úcte a svätom priateľstve, keď spoločne vyžarovali Božie svetlo do sveta, v ktorom žili. Vďaka Bohu za pátra Dolinda a Pátra Pia, ktorí sa v nebeskom priateľstve naďalej prihovárajú za svet, v ktorom žijeme – za svet, ktorý je nekonečne rozjasňovaný ich svetlom svätosti.

Autor: Maura Roan McKeeganová

Článok bol prvýkrát publikovaný dňa 28. 8. 2023 na portáli Catholic Exchange.