Čo sa deje, keď sa vyhýbaš Božej vôli?

Takmer pred tristo rokmi sa svätec a učiteľ Cirkvi posadil a napísal 32-stranovú knižočku, ktorá – či už to vedel alebo nie – zásadne zmení životy tých, ktorí ju budú čítať.

V tomto krátkom texte s názvom O zjednotení s Božou vôľou svätý Alfonz Mária de Liguori stručne a brilantne vysvetľuje zložitú teologickú pravdu o Božej vôli pre každého z nás. Hovorí o tom, ako môže vyzerať Božia vôľa v našom živote a zdôrazňuje nevyhnutnosť našej odpovede. V konečnom dôsledku ide totiž o túžbu zjednotiť našu vôľu s vôľou Božou.

Čo je však dôležitejšie, uvádza nás do reality, že všetko, čo sa nám deje (skutočne a naozaj všetko), je buď Božou vôľou, alebo sa to deje s Božím dovolením. Poznanie tejto pravdy sa stáva katalyzátorom radikálnej zmeny v živote tých, ktorí ju odhalia a začnú orientovať svoj život smerom k prijatiu krížov, ktoré ich môžu stretnúť na životnej ceste. V tomto akte prijatia a uznania sa naša vôľa zjednocuje s vôľou Božou, a tak nachádzame mimoriadny pokoj – bez ohľadu na vonkajšie okolnosti.

Najnovšie vydanie silného diela Finding Peace in the Storm (v preklade Nachádzanie pokoja v búrke) od Dana Burkea analyzuje a hlbšie odhaľuje liek pre dušu, ktorý sa nám svätý Alfonz pokúša poskytnúť, a to prostredníctvom hĺbavého komentára a určitého zlepšenia pôvodného prekladu. Túto zdanlivo zložitú tému prezentuje takým spôsobom, aby sme ju mohli aplikovať aj dnes.

Túto skutočnosť však nie je ľahké prijať. Mnohí počúvajú, ale priamo odmietajú spomínanú pravdu; odmietajú uvažovať o tom, že Boh dovoľuje, aby sa stalo niečo, čo považujeme za hrozné, alebo dokonca dopúšťa také prípady a udalosti, ktoré sú objektívne zlé. Aj keď je takéto odmietnutie pochopiteľné, odhaľuje ochudobnený pohľad na Božiu lásku a jeho túžbu po nás – pretože aj skúšky oplývajú jeho láskou.

Problém vyhýbania sa Božej vôli

Skôr než sa pokúšať vysvetliť dobro vyplývajúce zo spojenia našej vôle s vôľou Božou – keďže to už svätý Alfonz s veľkou mierou robí – je podľa mňa užitočnejšie pozrieť sa na túto otázku z iného uhla. Čo sa deje, keď sa vyhýbame Božej vôli?

Je nepopierateľnou pravdou, že vy i ja sme boli stvorení pre určitý zámer. Boh mal a má plán pre každého z nás, ktorý bol stanovený ešte pred naším počatím. Ide o individuálne a jedinečné povolanie, ktoré je vpísané do našich sŕdc od okamihu nášho stvorenia: „Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali“ (Ef 2, 10). Prvotná Cirkev to veľmi dobre vedela: „Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne“ (Rim 12, 4-8).

Tieto príklady nás vedú k prvému problému spojenému s vyhýbaním sa Božej vôli. Každý z uvedených darov má dva odlišné účely – slúžiť si navzájom a slúžiť Bohu. Telo nie je úplné bez všetkých svojich údov. Môže fungovať bez prsta, ruky, nohy alebo paže? Samozrejme. V pokore uznávame, že Boh nás nepotrebuje – no zároveň uznávame, že si želá, aby sme spolupracovali a podieľali sa na jeho úžasnom pláne. O koľko plodnejšie a efektívnejšie by telo mohlo fungovať, keby všetky jeho časti žili v plnosti toho, k čomu sú povolané! V tomto prípade vyhýbanie sa Božej vôli – vo všeobecnom význame – kladie na našich bratov a sestry bremeno, aby „napli sily“ pri šírení Božieho kráľovstva aj za nás. Robíme medvediu službu všetkým, keď sa staráme len o plnenie svojej vlastnej vôle. Koľko svätých by sme ešte mali? Koľko zázrakov by sme ešte videli? Koľko ľudí by bolo zachránených a koľkým z tých, ktorí to najviac potrebujú, by sa slúžilo?

Po spomenutí všeobecných princípov buďme teraz osobnejší. Pokiaľ ste nedostali nejaký dar od Boha, každý z vás, čitateľov týchto riadkov, má vo svojom živote nejakú okolnosť alebo situáciu, ktorá vyústila do obrovskej bolesti a/alebo utrpenia. Strata milovanej osoby, rodinné spory, finančné ťažkosti, boje v oblasti viery, prenasledovanie… Zoznam je nekonečný. Aj keď svätý Alfonz jasne hovorí, že Boh si nikdy neželá hriech niekoho, ani si neželá vidieť svojich synov a dcéry trpieť, dopustí, aby sa veci diali pre vyšší cieľ. Tí, ktorí sa sústreďujú na zranenia a na to, čo si želajú, aby sa stalo alebo nestalo, stávajú sa slepými voči novej skutočnosti, ktorá prichádza. Často tak premeškajú príležitosti, ktoré im Boh v týchto chvíľach ponúka. Takže namiesto toho, aby videli dar a svetlo na konci tunela, utápajú sa stále hlbšie v smútku. Tým odmietajú dar, ktorý sa im Boh pokúša dať, a otvárajú dvere pre nepriateľa, aby sa „prilepil“ na rany, ktoré si Boh želá uzdraviť.

Tipy na knihy:

Ako príklad uvediem správu od istej veľmi dobrej a svätej ženy, ktorú som dostal. Nedávno stratila drahú priateľku a pocítila silné nutkanie v srdci, aby sa za ňu modlila. Len čo sa však začala modliť, začali prichádzať rôzne negatívne udalosti, nepokoj a zranenia. V jednej chvíli hovorila s manželom zosnulej priateľky a počas rozhovoru vyplávala na povrch hlboká rana. „Bez toho, aby som zachádzala do zbytočných podrobností, niektoré časti rozhovoru jatrili vo mne bolesť. Zranenie bolo dosť hlboké. Cítila som, že ma to stále trápi, spolu s pocitom, že ma priateľka opustila (keď bola nažive).“ Keďže však vnímala situáciu v súlade s Božími vnuknutiami, rozlíšila, že ide o čosi viac. Uvedomila si, že tí, ktorí nedbajú na zjednotenie svojej vôle s Božou vôľou, môžu ju ľahko prehliadnuť a opomenúť. „Cítim, že ma to pokúša odviesť od môjho rozhodnutia modliť sa za ňu. Keď to píšem, znie to ako ‚bežná‘ udalosť, ale s istotou viem, že je to čosi viac.“ Keďže jej srdce bolo otvorené, mohol som jej povedať, že tieto chvíle bolesti (hoci sú pre nás ťažké a nepriateľ ich zneužíva na to, aby nás priviedol do nešťastia a zúfalstva) Boh dovoľuje, aby nám mohol poskytnúť hlbšie uzdravenie. Vo svojom „áno“ Božej vôli sa môže za túto priateľku modliť ešte intenzívnejšie.

Uvážte, že je možno jediná, kto sa za ňu modlí. Potom vezmite do úvahy, koľko vecí môžeme prehliadnuť, keď sa sústredíme na bolesť, ťažkosti a utrpenie. Je to voľba – budeme nasledovať Božiu vôľu, alebo našu vlastnú…? V nasledovaní Božej vôle nájdeme nesmierny pokoj, rovnako ako ho našla i moja priateľka. Naša služba blížnym sa stane ešte plnšou a budeme im prinášať Božie kráľovstvo.

A na záver si zapamätajte tento prísľub: „Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia“ (Rim 8, 28). Voľba je jednoduchá: prijať kríže, alebo sa nimi nechať rozdrviť. Prijatím napodobňujeme Krista a môžeme nájsť obrovský pokoj v každej búrke.

Autor: Jordan Burke

Článok bol prvýkrát publikovaný dňa 6. 9. 2023 na portáli Catholic Exchange.