Rany Ježiša Krista – víťazstvo nad našimi nepriateľmi

Proti všetkým druhom pokušenia nemáme mocnejší prostriedok než rany Ježiša Krista. Svätý Augustín hovorí: „Nenašiel som vo všetkých svojich protivenstvách mocnejší ochranný prostriedok než rany môjho Spasiteľa: v nich driemem sladkým spánkom, tu odpočívam v bezpečí.“

Bohabojná duša tu nachádza bezpečné útočisko pred každým prenasledovaním nepriateľmi – ako v nedobytnom hrade.

„Ich je víťazstvo,“ hovorí opäť svätý Augustín, „ak sa človek utieka do tohto hradu. Utieka sa tam, ak na to pamätá, ak si vo svojich utrpeniach spomína, že on dobrovoľne vytrpel smrť a zomrel, aby dal život.“ Tento prešťastný cieľ, ktorým sa skončilo jeho utrpenie, musí byť predmetom našich nádejí. „V tejto pevnosti budeš tak bezpečne žiť, že šípy tvojich nepriateľov ťa nebudú môcť dostihnúť, pretože si tak pevne chránený.“ Aby sa tak aj skutočne stalo, hneď, ako spozorujeme prvé známky blížiaceho sa pokušenia, musíme sa utiekať k ranám Ježiša Krista a dobre uvážiť, že on pred nami trpel – viac než my a jedine z lásky k nám, nie pre svoje previnenia. Musíme povedať spolu s kajúcim lotrom: „Ja spravodlivo trpím, čo si zaslúžim pre svoje skutky, tento však nič zlé nespravil.“

Tipy na knihy:

Spomienka na päť rán je taká silná, že ňou víťazíme nielen pre Ježiša Krista, ale aj v Ježišovi Kristovi.

„Keď vzal korisť kniežatám a mocnostiam, zvíťazil sám v sebe.“ Pán Ježiš premohol svojich nepriateľov. Ako hovorí svätý Lev, prebodol diabla tými klincami, ktorými boli zranené jeho ruky a nohy. „Klince, ktorými boli otvorené ruky a nohy Ježiša Krista, spôsobili diablovi nezahojiteľné rany. Spasiteľ zvíťazil takým skvelým spôsobom, že všetkým veriacim dovolil vziať si podiel na svojom víťazstve.“ Učme sa preto podľa jeho príkladu premáhať svojich nepriateľov, lebo keď sú naše telá a naše nezriadené náruživosti najmocnejšími zbraňami, ktorými diabol nad nami víťazí, víťazstvo je naše, ak ich krotíme. Ako hovorí svätý Augustín: „Keď premáhame svoje zmyselné žiadostivosti, premáhame neviditeľné mocnosti.“ Touto myšlienkou sa riadil aj svätý Ignác, keď vravel: „Prekonajte sami seba a prekonáte svojich nepriateľov.“

V piatich ranách Ježiša Krista nachádzame protiliek cnosti proti neprávostiam. Svätý Augustín sa k nám opäť prihovára: „Spasiteľ vložil do svojich rán hojnosť útechy, poklad milosti a dokonalosť cnosti.“ Modlime sa teda k Bohu vzhľadom k jeho ranám, aby sme premohli svoju pýchu a naozaj sa stali pokornými. Modlime sa, aby sme jeho poslušnosťou premohli svoju odbojnosť a stali sa mu celkom poddanými. Prosme, aby sme jeho miernosťou prekonali svoju netrpezlivosť a stali sa trpezlivými, a tiež aby sme zlobu svojho srdca premohli dobrotou. Modlime sa, aby nám Boh prepožičal svoju lásku a aby sme napokon nahradili svoju ochablosť ducha jeho stálosťou. Prosme, aby nám dal vytrvalosť, s ktorou by sme zotrvali až do smrti, alebo skôr do nášho prijatia v nebi.

Masima