Svätá Lidwina, mystička zmierneho utrpenia

Mystička zmierneho utrpenia svätá Lidwina mávala podivuhodné extázy, v ktorých videla nebo, peklo a očistec. V priebehu cirkevného roku ju podľa legendy Pán Ježiš v duchu vodil po miestach svojho pozemského putovania v Palestíne. Ukázal jej aj Rím a mnoho pútnických miest, takže Lidwina, ktorá nikdy nevstala zo svojho slameného lôžka, vedela o svete viac než mnohí cestovatelia. Matka Božia jej sama priniesla korunu, ktorou bol ozdobený milostný obraz v Schiedame. Tiež smela vidieť ako útechu hotovú nebeskú korunu, ktorá bola pre ňu pripravená. Viackrát sa jej zjavil anjel, ktorý ju nazýval sestrou.

Lidwina sa narodila 18. marca 1380 v holandskom mestečku Schiedam. Keď prišla na svet, v kostole sa práve spievali pašie. To sa stalo symbolické pre celý jej život.

Hoci bol Lidwinin otec urodzeného pôvodu, bol taký chudobný, že sa musel uspokojiť s miestom nočného vrátnika. Ale obaja rodičia boli veľmi zbožní ľudia. Lidwina, ktorá bola už ako batoľa chorľavá, bola ochotné a mierne dieťa. Kvôli svojej mimoriadnej kráse ju prvýkrát požiadali o ruku ako dvanásťročnú. Každú žiadosť však zamietla, pretože sa zasnúbila Ježišovi Kristovi. Usilovne prosila Boha, aby od nej vzal dar krásy a aby sa pre ňu jej vlastná krása nestala nebezpečná, pretože chcela milovať iba jeho.

Boh jej modlitbu vypočul. Pán Ježiš ju obklopil tŕňovým plotom bolestivých chorôb a až do konca života mala trpieť za bezprávie ľudí.

15-ročná Lidwina sa išla v čase okolo Hromníc korčuľovať so svojimi kamarátkami. Vtedy ju jedna z nich z nepozornosti zrazila a Lidwina si pri páde zranila rebro. Rana jej zahnisala, vytvorili sa jej škaredé vredy a nastúpila nevyliečiteľná bolesť, ktorá pripútala Lidwinu na lôžko. Už nikdy ho neopustila.

Lekári skúšali rôzne metódy, ale napokon ju museli prehlásiť za nevyliečiteľnú. Lidwinina ruka zostala ochrnutá, oslepla na pravé oko a ľavé mala tak veľmi citlivé, že musela ležať v tme. K tomu sa pridali neznesiteľné bolesti hlavy a zubov, pričom ako potravu mohla prijímať len chlieb a víno. Kvôli otvoreným ranám a vredom mohla ležať len na doskách a na slame.

Lidwina sa od svojich devätnástich rokov živila len Eucharistiou. Jej rodičia boli takí chudobní, že jej nemohli zaobstarať ani opatrovanie, ani prostriedky na tíšenie bolestí. Hniloba sa v jej tele stále viac šírila. Aj preto k nej prichádzali ľudia čoraz poredšie a Lidwina začala trpieť tým, čo mystici nazývajú temnou nocou duše – núdzou, strachom a trýznivou opustenosťou, kvôli čomu v prvých rokoch svojho utrpenia často bedákala a plakala.

Až po dlhom zápase sa svätica prebojovala k pokornému prijatiu ťažkého utrpenia. Útechu a podporu dostávala od svojho spovedníka, ktorý jej poradil, aby celkom podriadila svoju vôľu Spasiteľovi a v myšlienkach sa ponorila do jeho utrpenia. Odvtedy znášala všetky svoje muky s anjelskou trpezlivosťou a jej odvaha v utrpení vyrástla až do heroickej veľkosti. Ponúkla sa Bohu k prijatiu stále nových utrpení, aby tým dosiahla odpustenie hriechov.

Tipy na knihy:

Teraz už bola omilostená aj nebeskými milosťami a extázami, z ktorých mohla čerpať silu. Ľudia začali postupne navštevovať izbu chorej dievčiny zo Schiedamu ako svätyňu.

O čo viac správ o podivuhodných udalostiach prenikalo na verejnosť (i keď celkom proti vôli trpiteľky), o to viac prichádzalo návštevníkov. Ľudia vyhľadávali chorú Lidwinu kvôli svojim žiadostiam, s prosbou o radu či o modlitbu.

Krátko pred smrťou, ako keby Lidwina ešte dosť netrpela, ju napadol mor. 14. apríla 1433 bola napokon zo všetkých neduhov a trápení vyslobodená smrťou.

Jej telo pochovali na cintoríne pri Kostole svätého Jána Krstiteľa v Schiedame a v roku 1434 bola vo farskom kostole postavená k jej úcte hrobka s popisom jej životného príbehu.

Rodný dom, v ktorom tak nevýslovne trpela, bol premenený na kláštor šedých sestier tretieho rádu. Jeho kaplnka však bola v roku 1572 zničená kalvínmi a kláštor bol neskôr zmenený na sirotinec.

Lidwinine relikvie sa dostali do kláštora svätej Guduly v Bruseli. Pápež Lev XIII. potvrdil v roku 1890 jej kult a o dva roky neskôr bolo schválené breviárové ofícium k jej pocte.

Svätá Lidwina je patrónkou chorých, ako aj apoštolátu chorých a mnohých kostolov, škôl a starobincov. Zvyčajne je zobrazovaná s ružami vo vlasoch, s krížom a ružovou ratolesťou v ruke.

Lidwina mávala podivuhodné extázy, v ktorých videla nebo, peklo a očistec. V priebehu cirkevného roku ju podľa legendy Pán Ježiš v duchu vodil po miestach svojho pozemského putovania v Palestíne. Ukázal jej aj Rím a mnoho pútnických miest, takže Lidwina, ktorá nikdy nevstala zo svojho slameného lôžka, vedela o svete viac než mnohí cestovatelia.

Matka Božia jej sama priniesla korunu, ktorou bol ozdobený milostný obraz v Schiedame. Tiež smela vidieť ako útechu hotovú nebeskú korunu, ktorá bola pre ňu pripravená.

Viackrát sa jej zjavil anjel, ktorý ju nazýval sestrou. Keď ju počas veľkonočných dní navštívil jej spovedník, vyšla mu z komôrky chorej v ústrety sladká, príjemná vôňa. Takto poznal, že Lidwinu zasa navštívil anjel. Ten jej zvestoval, že ešte krátku dobu bude trpieť ťažkými bolesťami, ale potom, po veľkonočných sviatkoch, sa bude cítiť dobre.

Legenda hovorí aj o tom, že 14. apríla opäť silno zvracala. Chlapec, ktorý ju obsluhoval, utiekol s plačom preč. Keď potom prišli susedia, aby sa na ňu pozreli, bola už po smrti.

Jej utrápená tvár žiarila nebeskou slávou a vyžarovalo z nej trochu skryté svetlo. Jej telo, dovtedy znetvorené ranami a vredmi, bolo teraz neporušené, dokonalé a mäkké. Jej pravá ruka, ktorá bola do jej posledného výdychu znetvorená, ležala spolu s ľavou rukou na jej hrudi a nikto nevedel, ako sa to mohlo stať.

Lidwina bola zahalená do habitu tretieho rádu a v rukách zvierala ruženec, ktorý sa tak často modlila. Jej hlava spočívala na vrecúšku, naplnenom krvavými slzami, ktoré vyplakala a ktoré nazývala „svojimi ružami“. Boh oslávil jej hrob mnohými veľkými zázrakmi.

Masima