Ukrižovanie Krista vo videniach sestry Jozefíny Menéndezovej

Počas Pôstneho obdobia v roku 1923 počúvala sestra Jozefína Menéndezová v tichu svojej cely božské tajomstvá o Kristovom utrpení a smrti. Kľačiac zapisovala všetko, čo jej Ježiš odhalil. Ponorte sa do jeho slov o bolestnom ukrižovaní, a tak si uctite jeho muky, ktoré vytrpel, aby nás zachránil.

Prišli sme až ku Kalvárii. V zástupe to vrie, ja sa namáhavo vlečiem vpred a úplne vyčerpaný únavou klesám na zem po tretí raz.

Svojím prvým pádom som získal milosť obrátenia pre hriešnikov, ktorí sú zakorenení v zle. Druhým pádom som získal povzbudenie pre tie slabé duše, ktoré sú oslepené zármutkom a úzkosťou, aby dokázali povstať a znovu kráčať po ceste cnosti. Môj tretí pád bude dušiam napomáhať k pokániu v hodine smrti.

V tejto chvíli sme dosiahli vrchol. Pozri, s akou dotieravosťou ma obstúpili tí zatvrdnutí hriešnici. Niektorí schytili kríž a položili ho na zem, iní zo mňa strhávajú šaty, čím mi znovu otvárajú rany. Moja krv znova tečie.

Rozjímajte, milé duše, o mojom zahanbení, aké som cítil, keď som sa videl takto vystavený pohľadom ľudskej zberby. Aká to bola úzkosť pre moju dušu! Tí ukrutní muži ma olúpili o tuniku, ktorú moja Matka utkala s toľkou láskou; odela ma do nej ešte keď som bol nemluvňaťom a potom rástla spolu so mnou. Olúpili ma o ňu a hádzali lós, čia bude. Predstavte si Matkin zármutok, keď to všetko videla. Ako veľmi túžila získať tú tuniku, teraz presiaknutú mojou krvou.

Už prišla tá hrozná hodina! Kati ma položili na kríž. Uchopili a násilne roztiahli moje ruky, aby dosiahli k otvorom pripraveným v kríži. Každý pohyb pôsobí, že moja tŕním korunovaná hlava naráža na kríž silnejšie, tŕne sa do nej zabodávajú stále hlbšie. Počúvaj, pribíjajú moju ľavú ruku. I nebesia sa otriasajú a anjeli pri tej scéne padajú na tvár…

Ja však zachovávam najhlbšie mlčanie. Z mojich perí neunikol ani najmenší nárek.

Po tom, ako pribili moje ruky, ukrutne naťahovali moje nohy; rany na mojom tele sa roztrhli a znovu pootvárali, nervy sa oddelili, kĺby sa vykĺbili. Boli to nevýslovné muky. Dlhým klinom prerazili moje nohy a moja krv opäť stekala na zem.

Rozjímanie

Zastav sa na chvíľu a rozjímaj o týchto prebodnutých rukách a nohách, o tomto tele pokrytom ranami, o hlave, celej dobodanej ukrutnými tŕňmi, znečistenej blatom, zaliatej krvou a potom.

Žasni nad mojou mlčanlivosťou, trpezlivosťou a odovzdanosťou pri takom brutálnom umučení. Pýtaj sa, kto to trpí? Kto je obeťou takého barbarstva? Je to Ježiš Kristus, sám Boží Syn, ktorý stvoril nebo, zem a všetko na nej, ktorý dáva rastlinám vzrast a živočíchom to, čo potrebujú k životu. Ktorý stvoril človeka a ktorého moc všetko zachováva a riadi. Hľa, nemôže sa ani pohnúť, je predmetom výsmechu, o všetko je olúpený. Avšak už onedlho ho budú toľké zástupy nasledovať, opúšťajúc bohatstvo, pohodlie, rodiny a majetky, všetko, čo svet môže dať − aby mu vzdali česť, slávu a lásku, aká mu prináleží.

Spozornejte teraz, vy, nebeskí anjeli a všetci, ktorí ma milujete! Vojaci sa chystajú obrátiť kríž, aby mohli zahnúť klince na jeho zadnej strane. Tým chcú zabrániť, aby ich váha môjho tela nevytiahla. Moje sväté telo dáva bozk pokoja previnilej zemi. Potom je Kalvária svedkom skutočného zázraku na príhovor mojej Matky. Keď stojí bezmocná a nemôže mi pomôcť, vrúcne prosí môjho nebeského Otca o zmilovanie. A na jej prosbu sa légie anjelov tlačia navôkol, aby chránili moje telo, aby som sa nezranil, neudrel o zem a nebol zadlávený váhou kríža.

Keď sa potom vzduchom niesli údery kladív neľudských vojakov, zem sa triasla. Nebesá stíchli, anjelskí duchovia sa klaňali, padajúc na tvár. Boh je pribitý na kríž!

Jozefí na, pohliadni na svojho Ježiša rozpätého na kríži. Nemôže pohnúť ani rukou, ani nohou, celý obnažený, bez cti a slobody vystavený pohľadom ľudí. Nezostalo mu nič.

Nikto ho neľutuje, nikto s ním nemá súcit v jeho bolestiach. Namiesto toho sa mu dostáva nový posmech, ďalšie urážky, stále viac bolestí k tým, ktoré už znáša. Ak ma skutočne miluješ, čo urobíš, aby si sa mi stala podobnou? Odoprieš mi, čo žiada moja láska? Nevynaložíš všetku námahu, aby si ma potešila?

A teraz, Jozefí na, padni tvárou na zem a počúvaj moje slová:
Nech v tebe zvíťazí moja vôľa.
Nech ťa stravuje moja láska.
Nech ma oslávi tvoja bieda.

Tento úryvok pochádza z knihy Posolstvá Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.