Svätý Páter Pio čítal v srdciach ľudí ako v knihe

Schopnosť čítať myšlienky či poznať dušu človeka, ktorý k nemu prichádza – to boli schopnosti Pátra Pia, ktoré vzbudzovali najväčší údiv. Zdalo sa, že ľudská duša nebola preňho nijakou neznámou. Páter hovoril o osobných i utajených zážitkoch ľudí, ktorí stáli pred ním, akoby čítal v knihe. Jeho tvrdenia boli presné napriek tomu, že myseľ toho, s kým sa rozprával, si už nespomínala, ako to presne bolo. Jeho tajuplnej intuícii však nič neuniklo.

Toto tajomné poznanie sŕdc využíval svätý Páter Pio najmä pri výbere svojich najbližších spolupracovníkov.

Keď začal uvažovať o realizácii svojho veľkého sociálneho diela, Domu úľavy v utrpení, ktoré je dnes najväčšou nemocnicou v južnom Taliansku, potreboval ľudí, ktorým bude môcť absolútne dôverovať.

Iný by bol vsadil na serióznych profesionálov. Svätec si však vybral neznámych ľudí: lekára na dôchodku, samopašného farmaceuta, veterinára, ktorý varil pivo, prchkého nádenníka a nenapraviteľného dobrodruha.

Farmaceut Carlo Kiswardy pochádzal z mesta Zara a náhodou prišiel v roku 1938 do San Giovanni Rotondo. Carlo bol vo svojom vnútri nepokojný. Vo svete, ktorého myšlienky nezdieľal, sa cítil stratený, a preto hľadal duchovnú oporu.

Jeho cesta však najskôr viedla do Nemecka. Počul rozprávať o Terézii Neumannovej, ale keď prišiel do Bressanone, náhle zmenil smer na Rím a San Giovanni Rotondo, kde sa po stretnutí s Pátrom Piom natrvalo usadil.

Podobne to bolo aj v prípade veterinára Maria Sanvica, ktorý sa v Perugii venoval svojej veľkej záľube – vareniu piva. Raz sa mu ktosi zmienil o Pátrovi Piovi, a tak sa za ním vybral, až tam napokon zostal. Pivovar zatvoril, neďaleko kapucínskeho kláštora si postavil domček a spokojne v ňom žil život dôchodcu.

Iné to bolo s lekárom Guglielmom Sanguinettim, lebo tento Toskánec neznášal kňazov, bol slobodomurár a ateista. Pretože bol po dlhých rokoch lekárskej služby na dôchodku, súhlasil, že bude sprevádzať svoju manželku do San Gioavanni Rotondo. Veľmi chcela spoznať Pátra Pia. On však o ňom nechcel počuť nič. Aj preto vystupoval iba ako manželkin šofér. Bolo to v roku 1940.

Tipy na knihy:

Manželka išla na druhý deň na Piovu svätú omšu a manžel ju sprevádzal. Po jej skončení sa spolu s ostatnými mužmi odobral do sakristie. Premkla ho zvedavosť vidieť zblízka toho známeho pátra, o ktorom sa toľko hovorilo. Keď sa Páter Pio obrátil k skupinke ľudí, uprel pohľad práve na toskánskeho lekára a oslovil ho po mene, akoby ho odjakživa poznal. „Musíš sem prísť, aby si mi pomohol postaviť veľkú nemocnicu.“

Sanguinetti sa začal smiať, no zároveň bol prekvapený, že ho páter oslovil menom. Hoci ho páter musel dlho lámať, predsa odolával. Vyhováral sa, že je dôchodca a nemá toľko peňazí, aby si v San Giovanni Rotondo mohol postaviť dom.

Páter Pio mu však odvetil: „Máš akýsi papier, ktorý čoskoro vyrieši tvoje problémy.“ Vtedy lekár absolútne nechápal, o čom páter hovorí.

Jedného dňa mu oznámili, že vyhral veľkú prémiu. Už dlhšie vlastnil niekoľko štátnych dlhopisov a vďaka jednému z nich vyhral v žrebovaní vysokú sumu. Vtedy pochopil zmysel pátrových slov. Z peňazí si potom postavil v San Giovanni Rotondo dom a stal sa pravou rukou Pátra Pia pri stavbe nemocnice.

Výsadu čítania myšlienok mali viacerí svätci, predovšetkým tí, ktorí poskytovali službu duchovného vedenia. U Pátra Pia sa začala prejavovať v mladom veku, dávno predtým, než dostal stigmy. Potom sa táto jeho schopnosť prejavovala neustále. Či už v spovednici alebo mimo nej, niekedy aj úsmevne, ako rozpráva nasledujúca príhoda.

Carlo Campanini raz sprevádzal svojho zvedavého a zároveň skeptického kolegu na svätú omšu. Kostol bol preplnený. Keď sa blížili k oltáru, kolega sa rozhliadol okolo seba a povedal: „Koľko sprostých ľudí sem prichádza, aby počúvalo toho šaša, ktorý sa tvári, že je svätý.“ Páter Pio, stojaci pri oltári, sa v tej chvíli obrátil k zhromaždeniu a s priamym pohľadom na toho muža nahlas povedal: „Modlite sa, bratia, nie za mňa, ale za toho biedneho syna, ktorý v tejto chvíli hovorí, že som šašo.“

Masima