Panna Mária si vyvolila dieťa, aby pomohla pápežovi

Gillesovi Bouhoursovi z francúzskeho mesta Bergerac zjavila Panna Mária tajomstvo, že bola s telom i dušou vzatá do neba. Toto posolstvo mal Gilles odovzdať Svätému Otcovi. S pomocou diecézneho biskupa sa mu to skutočne podarilo. Na súkromnej audiencii sa 1. mája 1950 mohol osobne porozprávať s pápežom Piom XII. Pre pápeža, ktorý sa po hlbokých biblicko-teologických štúdiách už predtým rozhodol vyhlásiť túto dogmu, boli slová dieťaťa jej definitívnym potvrdením. Ešte v tom istom roku slávnostne vyhlásil dogmu o Nanebovzatí Panny Márie. Panna Mária si vyvolila dieťa, aby pomohla pápežovi.

Gilles Bouhours sa narodil 27. novembra 1944. O tri roky neskôr, 30. septembra 1947, sa mu Panna Mária zjavila po prvýkrát. V nasledujúcich jedenástich rokoch až do 15. augusta 1958 sa ukázala tomuto dieťaťu niekoľkokrát.

Stretnutie s nadprirodzeným svetom vzbudilo v Gillovi veľkú túžbu po Eucharistii. Neskôr zasa pocítil, že sa chce stať kňazom, „aby Ježiša mohol dať do chleba“. Tak ako to deti často robia, „slávil sväté omše“ a aj kázal. Rodičia si zapisovali jeho krátke detské kázne.

V jednej z nich napríklad povedal: „Dobrý Pán Boh prebýva v našej duši, v bohostánku, v kostole, všade. Nikto by to nedokázal, no Pán Boh dokáže všetko.“

Želanie malého chlapca stať sa kňazom sa však počas jeho života neuskutočnilo. 26. februára 1960 si 16-ročného Gilla Pán povolal k sebe.

Gilles sa narodil na sviatok Zázračnej medaily. Bol tretím z piatich detí. Jeho otec Gabriel Bouhours bol inštalatér a matka Madeleine bola ženou v domácnosti. Keď mal Gilles 9 mesiacov, diagnostikovali mu meningitídu s encefalitídou, v tej dobe smrteľné ochorenie, na liečbu ktorého ešte neexistovali účinné lieky. Rodinná priateľka, ktorá bola mníškou Malých sestier chudobných, dala jeho rodičom dva obrázky svätých s relikviami, ktoré mali položiť malému Gillesovi pod vankúš. Na jednom z obrázkov bola svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša s relikviou a na druhom obraz otca Brottiera, misionára.

Gilles bojoval s chorobou tri noci, no žiadne zlepšenie nenastalo. Až štvrtej noci sa stal zázrak a chlapec bol uzdravený, s normálnym dýchaním a bez horúčky. Zvláštne však bolo, že na každom ružovom líčku Gillesa bolo zreteľné T, ako aj to, že obrázok otca Brottiera bol nedotknutý, zatiaľ čo obrázok Terezky bol ako rozodratý. Navyše, dve červené nite, ktorými bola relikvia pripevnená, zmizli. Rodičia nemali žiadne pochybnosti, že malá Terezka vyprosila ich dieťaťu zázrak.

Malý Gilles bol po vyliečení ako ostatné deti. Hral sa, šantil. Ale predsa bol v niečom iný. 30. septembra 1947 Gilles tvrdil, že mal videnie Panny Márie, ktorá ho žiadala, aby šiel do Espis, kde sa zjavuje aj iným mladým ľuďom a kde mu zjaví viac. A hoci spočiatku jeho otec nemal potuchy, kde sa toto miesto nachádza, neskôr ho Gilles navštívil niekoľkokrát.

Tipy na produkty:

Espis sa nachádza v departmente Tarn-et-Garonne, diecézi Montauban. V roku 1946 tu došlo k zjaveniu Panny Márie. Tri deti a jeden 40-ročný muž potvrdili, že videli Pannu Máriu, ktorá vyhlásila, že je Nepoškvrnené počatie. Táto udalosť vzbudila záujem tlače, no diecéza túto vec nezamietla vyhlásením, že ide len o ilúzie. Navyše oficiálnou správou pohrozila kňazom suspendovaním, ak sa vyberú do Espis. Malého Gillesa sa to však netýkalo. Vtedy o ňom ešte málokto vedel.

Gilles Bouhours sem prišiel niekoľkokrát. V rokoch 1947-1948 tam častokrát zbadal Matku Božiu. Žiadala o veľa modlitieb k Božskému Srdcu. Videl tiež svätú Terezku a inokedy na nebi niekoľko krížov. Aj v Lurdoch, kam sa vybral s rodičmi, videl Pannu Máriu vylievať krvavé slzy.

Rodičia sa však rozhodli, že budú rešpektovať zákaz miestneho biskupa a prestali chodiť do Espis. Gilles sa tomu podriadil a 24. júna 1948 povedal: „Panna Mária sa mi zajtra popoludní zjaví v záhrade. Dnes nemá čas.“

„A čo robí?“ pýtali sa rodičia. „Polievku určite nie. Rozsieva v nebi kvety,“ odvetil Gilles, ktorý bol obdarený mnohými videniami, aj biblickými.

15. augusta 1948 opísal po jednom videní svätého Michala a postavu zla, ktorá vládne svetom takto: „Videl som veľký gombík (krajinu) a hore veľké zviera, ako veľkú jašteričku s veľkou tlamou a veľkými labami. Neďaleko som videl pána s krídlami na chrbte.“

13. decembra mu Panna Mária oznámila tajomstvo. Keď ho otec požiadal, aby mu ho oznámil, odpovedal, že keby mu to povedal, bol by to hriech. Odvtedy malý Gilles trval na tom, že musí ísť do Ríma a hovoriť s tým, kto zastupuje Ježiška na zemi.

13. mája, o päť mesiacov neskôr, videl svätú Pannu na krížovej ceste a pociťoval bolesti, ktoré prežíval Ježiš. Božia Matka sa mu zjavovala vždy 13. deň v mesiaci a navyše ešte 15. augusta.

13. novembra 1949 ho Panna Mária žiadala o modlitby za chorých a dodala: „Gilles, musíš ísť do Ríma a stretnúť sa s pápežom.“ Už sa to nedalo odkladať. Hoci mali v rodine finančné ťažkosti, otec sa s Gillesom vybral na púť. 12. decembra sa tak dostali na prvú polosúkromnú audenciu u Pia XII. Gilles mu však neodovzdal posolstvo, pretože sa s pápežom neocitol osamote, ako žiadala Panna Mária. Všetko sa zmenilo až po žiadosti Panny Márie o opätovnú cestu – Pius XII. sa rozhodol, že dieťa prijme 1. mája 1950 súkromne a dôverne. Stretnutie sa odohralo o 10:30 a po audiencii bol zbavený povinnosti dodržať tajomstvo.

Hneď nato sa v novinách Giornale d’Italia objavil článok Gillesovo tajomstvo: Svätá panna nezomrela, vystúpila na nebesia s telom i s dušou.

Páter Roschini, veľký mariológ, profesor na Lateránskej univerzite a zároveň expert II. vatikánskeho koncilu, bol poverený, aby formuloval text k vyhláseniu dogmy. Na Gillesa si takto spomínal: „Chlapec pred audienciou absolútne mlčal o tajomstve. Nepovedal nič ani iným osobám. Tajomstvo nám oznámil až po audiencii. Veľká identita jeho vety a dogmy o nanebovzatí, rovnako ako blízkosť audiencie a vyhlásenia dogmy na nás nemohla nezapôsobiť.“

Zjavenia Panny Márie pokračovali v riadnych intervaloch až do 15. augusta 1958, kedy sa Gillesovi zjavila Svätá Panny naposledy. No dlho za tajomnými stretnutiami nesmútil. O štyri roky neskôr, 26. februára 1960, sa Gilles s Matkou Božou stretol tvárou v tvár v nebi.

Na jeho hrobe na cintoríne v dedine Seilhan (departement Horná Garonne Montréjeau), kde sa udialo nespočetné množstvo zázrakov a obrátení, sú vyryté tieto slová: „Milujte Boha a presvätú Bohorodičku. Ponúknite im všetky svoje utrpenia. A tým získate späť pokoj duše. Gilles.“

Masima