Neúplatná svätá Zita

Svätá Zita sa narodila v roku 1218 v Monsagrati, dvanásť kilometrov od Luccy. Jej otec Giovanni Lombardo bol rodákom zo Succisy, mesta neďaleko Pontremoli, zatiaľ čo jej matka Buonissima pochádzala z Monsagrati. Z ich manželstva sa narodilo veľa detí. Predpokladá sa, že Zita bola posledná z rodiny, pretože jej meno bolo v skutočnosti Cita, teda málo, ale podľa otcovej výslovnosti sa premenilo na Zitu. Hneď, ako sa narodila, utrpela zlomeninu, takže pri chôdzi krívala, pričom mala jednu nohu o niečo kratšiu ako druhú.

Dvanásťročná Zita začala službu v rodine Fatinelli vo Via Fontana v Lucce neďaleko Baziliky svätého Frigidána, kam Zita chodievala na sväté omše. Fatinelliovci boli bohatí a Zita prebývala v ich paláci. Celá rodina si malú slúžku s pracovitou povahou, ktorá sa nikdy nesťažovala na únavu, okamžite obľúbila.

V tom období panovali v krajine hladomor a vojny, ale chudobní, ktorí si pri dverách paláca pýtali niečo pod zub, nikdy neodišli naprázdno. Bola tam totiž Zita, ktorá na nich myslela a ktorá považovala za veľký hriech vyhodiť čo len omrvinku jedla do smetí. Aj preto každý deň odkladala všetky zvyšky jedla, aby ich dala tým, ktorí hladovali.

Zita sa voči všetkým ľuďom správala úctivo, vľúdne a s láskou. No tieto jej cnosti neboli každým ocenené. Inak by sa nemohlo stať, že sa ju jeden sluha pokúsil znásilniť.

Zita sa bránila a poškriabala ho pri boji na tvári. No opäť v nej zvíťazila dobrota a láska a namiesto toho, aby sluhu udala pánom, dohovárala mu, že to už nesmie na ňu skúšať. Sľúbila, že pánom nič nepovie, aby ho nevyhodili zo služby. Lenže keď pán domu videl tvár sluhu plnú rán, bol zvedavý, čo sa stalo. A keď mu ostatní čeľadníci prezradili pravdu, sluha musel odísť z paláca.

Roky plynuli, Zita bola staršia a poverená nielen výchovou detí v rodine, ale aj vedením domácnosti. Vtedy k nej už nielen Fatinelliovci, ale aj ostatní obyvatelia mesta prechovávali veľkú úctu kvôli jej veľkej dobrote. Mnohí ju už považovali za svätú.

Šesťdesiatročná Zita začala slabnúť, často dostávala vysoké horúčky, ktoré ju čoraz častejšie prinútili zotrvať v posteli. Napokon sa 27. apríla 1278 odobrala na večnosť. Keď zomierala, bola pri jej posteli celá rodina Fatinelliovcov a aj celé služobníctvo.

Správa o Zitinej smrti sa rýchlo rozšírila po celej Lucce. Pre davy ľudí, ktoré sa s ňou prišli rozlúčiť, nebolo možné pochovať ju, pretože si každý chcel odniesť na Zitu nejakú pamiatku.

Až o niekoľko dní jej telo tajne umiestnili do mramorového sarkofágu v Bazilike svätého Frigidiána.

Tipy na knihy:

V pätnástom storočí sa člen rodiny Fatinelli rozhodol postaviť kaplnku, kde je dodnes uložené jej neporušené telo. V roku 1696 ju pápež Inocent XII. vyhlásil za svätú a v roku 1956 ju pápež Pius XII. vymenoval za univerzálnu patrónku domácich služobníkov.

Medzi jej najznámejšie zázraky patrí premena vody na víno na uhasenie smädu pútnika a premena chleba pre chudobných na kvety. Keď sa jej pán spýtal, čo nesie v zástere, ona zo strachu pred výčitkami povedala, že kvety; tieto videl pán namiesto chleba.

Ďalším zázrakom je takzvaný plášť. Vďaka tomu vieme, že Zita bola naozaj súčasťou rodiny Fatinelliovcov. Bol Štedrý večer a svätica sa chystala na oslavy do Baziliky svätého Frigidiána, keď jej pán Fatinelli daroval svoj plášť podšitý kožušinou, aby jej nebola zima. Sľúbila, že mu ho prinesie späť, keďže bol vzácny. Keď však prišla k južným dverám kostola, uvidela chudobného muža oblečeného v handrách, ktorému od zimy drkotali zuby. Pohnutá súcitom obliekla naňho plášť a povedala mu, aby ho na konci bohoslužby vrátil, pretože patrí jej pánovi. Bola ale tak ponorená do modlitby, že si nevšimla, že zostala v kostole sama. Keď vyšla von, chudák tam už nebol. Zita, zúfalá zo straty plášťa, sa vrátila domov. Pán ešte nespal, a keď ju videl bez plášťa, začal ju karhať. Vtom sa však ozvalo klopanie na dvere domu a objavil sa krásny mladý muž, ktorý držal na ruke slávny plášť. Pred užasnutým pánom Fatinelli sa Zite poďakoval za to, že ho ochránila pred chladom, a zmizol v aureole. Bol to anjel a od tej chvíle sa južný vchod do baziliky nazýva „anjelské dvere“.

Svätá Zita je spolupatrónkou mesta Lucca a jej sviatok sa slávi 27. apríla za účasti tisícov ľudí, ktorí si ju chodia uctievať aj zo zahraničia, kde je známa. V Portugalsku a Brazílii sú po nej pomenované združenia žien – pracovníčok v domácnosti. V Janove je farnosť s jej menom, v Palerme je oratórium Santa Cita a v Bastii na Korzike v deň jej sviatku dávajú miestni záhradníci ženám kytice požehnaných kvetov.

Modlitba k svätej Zite

Slávna svätá Zita, príklad kresťanských cností, oroduj za mňa v tejto mojej potrebe (pomenujte ju). Dopraj mi aj usilovnosť vo všetkých mojich povinnostiach a trpezlivosť vo všetkých mojich skúškach podľa tvojho príkladu. Daj, aby mi pomohol tvoj príhovor v biedach tohto života, aby som mohol byť s tebou zjednotený v budúcom živote, kde už viac nebude plač a smútok, ale radosť, veselosť a večné šťastie. Amen.

Masima