Základ Cirkvi je na skale

Mám rád anekdoty zo života svätých. Sú pre mňa zdrojom povzbudenia, poučenia a neraz aj pobavenia. Podelím sa s vami o jednu z nich, ktorú mi pred časom rozpovedal jeden z mojich priateľov. Je známe, že svätý Ignác z Loyoly, tak isto ako väčšina reformátorov kresťanského života v dejinách, spočiatku budil u cirkevných autorít nedôveru. Postupne sa však osvedčil ako pravoverný a rozumný katolík, a to až do tej miery, že jedného dňa za ním prišiel istý kardinál. Chcel sa poradiť, ako ďalej s reformou Cirkvi. Ignác ho vypočul a dal mu túto radu: „Navrhujem, aby Vaša Eminencia začala s reformou svojho života. Keď si jej výsledky všimnú ostatní členovia Rímskej kúrie, možno sa k Vám tiež pripoja. Potom sa reforma postupne rozšíri do celej Cirkvi.“

Človek nemusí byť diplomovaný psychológ špecializujúci sa na problematiku chlapskej ješitnosti, aby dokázal s 99 percentnou presnosťou predvídať kardinálovu reakciu. Čo ale prostoreký Ignác zrejme nepredvídal, bolo, že tento kardinál sa zakrátko nato stal pápežom. Ktovie, možno si Ignác po konkláve uložil za pokánie stokrát napísať do notesa „dvakrát meraj a raz rež“. Isté však je, že sa bezvýhradne podriadil jeho autorite a autorite Cirkvi. Keby sa tak isto zachoval aj iný súdobý reformátor Cirkvi – Martin Luther – mohol pre ňu tiež urobiť veľa dobra.

O podobné prípady nie je v dejinách Cirkvi núdza. Za všetky spomeniem jeden – žobravé rády františkánov a dominikánov. Ich odpoveď na úpadok vtedajšej Cirkvi – voľba radikálnej evanjeliovej chudoby – nebola v čase ich vzniku ničím ojedinelým a výnimočným. Súčasne s nimi pôsobili v stredoveku aj iné asketické hnutia, ktoré volali po jej návrate k pôvodnej jednoduchosti a chudobe. Jedno z nich – albigénci, známejší pod pomenovaním katari – však neuznávali pápežský primát, sviatosti Eucharistie a manželstva; odmietali učenie o Najsvätejšej Trojici a popierali umučenie a vzkriesenie Ježiša Krista. To viedlo k tomu, že si zorganizovali vlastnú Cirkev. Samozrejme, mimoriadne tak uškodili Kristovmu mystickému telu. Súhrnne vzaté, rozkoly vo vnútri Cirkvi spravidla nie sú dielom vlažných veriacich, ale horlivých duší, ktoré vo svojej horlivosti zachádzajú tak ďaleko, že sa stavajú nad pápeža a Zjavenie – Sväté písmo a posvätnú Tradíciu.

Tipy na knihy:

História je učiteľkou života, ktorá však zväčša ostáva nevypočutá, a preto sa zvykne opakovať. Nechajme sa ňou poučiť, aby sme nemuseli znovu absolvovať jej lekcie. Nepodliehajme pokušeniu súdiť Kristovho námestníka a naprávať Zjavenie v snahe byť ešte pravovernejšími a múdrejšími, aby sme nedopadli ako istý nebožtík, ktorý mal na náhrobnom kameni napísané: Bol som zdravý. Pretože som však chcel byť zdravší než je zdravé, teraz ležím tu.

Modlitba za pápeža

Pane Ježišu, ty si ustanovil Petra a jeho nástupcov za skalu, na ktorej základe spočíva tvoja Cirkev. Ďakujem ti za tieto krehké nádoby, z ktorých tvoja moc robí neotrasiteľnú žulu. Pane, nie som hoden nazývať sa tvojím dieťaťom, ale viem, že Cirkev je len tam, kde je Peter, a kde sa prostredníctvom Svätého písma a Tradície odovzdáva poklad viery. Nech by sa dialo čokoľvek, chcem byť verný Cirkvi, lebo ty sám to tak chceš. Svojimi silami to nedokážem, tak isto ako žiaden z Petrových nástupcov sám nedokáže uniesť ťarchu svojej služby. Posilňuj prosím nás všetkých – mňa samého, celý Boží ľud i jeho viditeľnú hlavu – svojou milosťou, zapaľuj nás ohňom lásky a chráň nás štítom pravej pokory. Amen.

Teo