Vzťah Luisy Piccarrety so svätým Piom z Pietrelciny

Niektorí si spomínajú aj na Luisin vzťah so stigmatizovaným kapucínskym rehoľníkom Pátrom Piom z Pietrelciny, vzťah prežívaný na diaľku, ale zato veľmi intenzívny, najmä v ťažkých rokoch nasledujúcich po cirkevnom verdikte. Tento vzťah podnecoval pán Federico Abresch. Narodil sa 3. marca 1897 v Kolíne nad Rýnom, po skončení prvej svetovej vojny sa presťahoval do Bolzana a odtiaľ odišiel do Bologne, aby sa lepšie naučil taliansky jazyk. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou. Skôr z praktických dôvodov ako z presvedčenia prijal katolícku vieru, aby sa s ňou mohol oženiť. Jeho skutočné obrátenie sa odohralo v San Giovanni Rotondo vďaka stretnutiu s Pátrom Piom. Neskôr sa jeho puto so stigmatizovaným rehoľníkom stalo takým silným, že sa v roku 1943 na podnet samotného Pátra Pia rozhodol natrvalo usadiť v San Giovanni Rotondo, kde si otvoril obchod s náboženskými predmetmi a fotografiami. Už predtým, v polovici tridsiatych rokov, sa zoznámil s Luisou. Odvtedy sa medzi ním, pátrom Piom a Luisou vytvorilo silné duchovné puto. Federico sa vždy cítil oddaným duchovným synom Pátra Pia a verným žiakom Luisy Piccarrety. Abresch Luisu nielen často navštevoval, ale udržiaval s ňou aj intenzívnu korešpondenciu. V posolstve Božej vôle nachádzal nevyčerpateľný zdroj svojej duchovnosti a podľa svojich možností robil všetko pre jeho šírenie, radujúc sa z plodov dobra, ktoré nachádzal u tých, čo ho prijímali. Už keď bol v Bologni, vytvoril okolo seba skupinu veriacich, ktorí sa vytrvalo stretávali, aby sa živili touto spiritualitou. Táto jeho aktivita pokračovala aj v San Giovanni Rotondo až do jeho smrti 18. augusta 1969.

Federico Abresch pri svojich návštevách sprostredkovával Luise myšlienky a slová Pátra Pia vrátane slávnej vety, ktorú páter adresoval Luise po odsúdení kníh: „Svätých robia svätými iní, ale beda tým, ktorí vyrábajú svätých!“

Luisa využila Abreschovu blízkosť k Pátrovi Piovi a poprosila ho, aby mu rozpovedal všetko, čo ju trápi. Túžila po tom, aby sa tento svätý rehoľník o tom porozprával s Pánom. Taktiež ho požiadala, aby ho poprosil o modlitby za ňu, pretože to „veľmi potrebovala“, a aby mu v jej mene pobozkal ruky.

Toto však nebolo jediné spojenie medzi Luisou a Pátrom Piom. 25. apríla 1939 Luisa napísala pani Caterine Valentinovej zo San Giovanni Rotondo, aby poprosila Pátra Pia, aby sa „veľa modlil“ za ňu i za ľudí okolo nej, pretože „búrka sa nechce utíšiť“ a zdá sa, akoby hromy a blesky „chceli všetkých spáliť“.

Existuje nespočetné množstvo svedectiev o vzájomnej úcte a dôvere medzi Luisou a Pátrom Piom, ktorú možno bez veľkého rizika omylu pripísať okrem iného aj podobnosti ich životných osudov.

Isté dievča si spomína, ako išlo so svojou tetou na púť do San Giovanni Rotondo, aby sa zúčastnilo na omši, ktorú slávil Páter Pio o piatej hodine ráno. Keď teta povedala Pátrovi Piovi, že dievčatko zomieralo, ale zázračne ho uzdravila Luisa Piccarreta, Páter Pio mu urobil na čele znak kríža a povedal presne tieto slová: „Áno, Pán ju zachránil na príhovor Luisy Piccarrety.“ Samozrejme, chýr o tejto skutočnosti sa rozniesol po celom kraji.

Aj ľudia žijúci v San Giovanni Rotondo vedeli, že Páter Pio si Luisu veľmi vážil. Istá slečna Adriana Pallottiová spomína, že sa jedného dňa spýtala Pátra Pia, svojho duchovného otca, či je správne darovať peniaze na vydanie Luisiných spisov. Páter Pio odpovedal, že áno, ba v rozpore so svojím zvykom si dal otázku zopakovať, čím svoju duchovnú dcéru nemálo prekvapil. Jeho odpoveď na vyžiadanú otázku bola opäť jednoznačne áno.

Tento úryvok pochádza z knihy Luisa Piccarreta: Slnko mojej vôle, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.