Sestra Lucia z Fatimy vysvetľuje tajomstvá radostného ruženca

„Svätý ruženec je súhrnom celého evanjelia. Tým, čo sa ho modlila, dá rieky pokoja, o ktorých hovorí Písmo. Je to najslávnejšia pobožnosť, najhojnejšia v milostiach, veľmi príjemná Máriinmu srdcu. Nech je toto, deti moje, môj testament, aby ste na mňa pamätali na zemi,“ povedal vo februári 1878 pápež Pius IX. tým, ktorí stáli okolo jeho smrteľnej posteli.

V posvätnom ruženci nájdeme celé bohatstvo Božích právd, alebo lepšie – Božieho Zjavenia ľuďom: od tajomstva Najsvätejšej Trojice, ktoré nám Boh zjavil pri zvestovaní svätého archanjela Gabriela Panne Márii, až po tajomstvo Slova, ktoré sa stalo človekom. Taktiež tajomstvo jeho života, utrpenia, smrti, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia, kedy zostáva Ježiš živý ako po Otcovej pravici, tak vo svojej Cirkvi: vo sviatostiach a vo svätostánku, kde sa uchovávajú konsekrované hostie, ako aj v bratoch a sestrách, ktorí s nami vytvárajú jeho mystické telo. My kresťania sme totiž jeho živými a činnými údmi.

Prvé tajomstvo: Zvestovanie Panne Márii

V prvom desiatku si pripomíname zvestovanie svätého archanjela Gabriela Panne Márii.

V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. 

Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“

Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“

Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn (Lk 1,26-35).

V tomto posvätnom texte nám Boh zjavuje, ako sa uskutočnilo vtelenie večného Slova. Dáva nám spoznať tajomstvo Najsvätejšej Trojice, čiže tajomstvo jediného Boha v troch odlišných osobách: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni! Preto tiež dieťa sa bude volať svätým, bude to Syn Boží. Ave Mária!

Druhé tajomstvo: Navštívenie Panny Márie u svätej Alžbety

V druhom desiatku ruženca si pripomíname návštevu Panny Márie u jej príbuznej, svätej Alžbety.

V prvom desiatku sme zanechali anjela, ako vedie dialóg s Máriou. Potom dodáva: Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ 

Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel. 

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1,36-45).

Toto stretnutie Panny Márie so svätou Alžbetou nám poukazuje na Máriinu vieru a hlbokú pokoru. Môžeme to vidieť v odpovedi, ktorú dáva anjelovi, keď jej zvestuje, že bola vyvolená za Matku Božiu. Necíti sa vyvýšená či povýšená na vyššiu úroveň. Verí anjelovým slovám. Uznáva svoju malosť pred Bohom a ponúka sa, že mu bude slúžiť ako služobnica: Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova! A Mária, s pohľadom stále upretým na Pánovo milosrdenstvo, odpovie Alžbete: Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice (Lk 1,46-48). Panna Mária a svätá Alžbeta tu spievajú najkrajší chválospev Bohu. V skutočnosti ich pery pohybuje Duch Svätý. Ó, nie je Mária živým chrámom úctyhodnej Trojice?

Tipy na knihy:

• Ako sa modliť ruženec
• Prečo ruženec? Prečo dnes?
• 26 apoštolov ruženca

Tretie tajomstvo: Narodenie Ježiša Krista

V treťom tajomstve ruženca si pripomíname narodenie Ježiša Krista, Boha, ktorý sa stal človekom. Je to majstrovské dielo lásky! Boh, ktorý zostupuje z neba na zem, aby spasil svoje úbohé tvory.

„Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba“ (Jn 6,51) – povie neskôr v synagóge v Kafarnaume. Áno, prišiel z neba, stal sa človekom, a tak prijal pokorné postavenie tvora! On, ktorý je Boh, večný ako Otec, rovný Otcovi v moci, múdrosti a láske!

Narodil sa ako človek, ale ako Boh je večný! Tajomstvo, ktoré svätý Ján opísal takto: Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. (…) A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. Videli sme jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy (Jn 1,1.14).

Prišiel na svet, keď sa stal človekom, a zjavil sa nám ako svetlo. Svetlo, ktoré žiari v temnotách. Je prítomný medzi nami, dnes ako vtedy, avšak dnes nám skrýva svoju ľudskosť. Je prítomný vo svojom slove a vo svojich dielach, v Eucharistii a vo sviatostiach, v Cirkvi a v osobe každého z našich bratov. On sám hovorí: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života (Jn 8,12). Tí, ktorí nasledujú Krista, nájdu v ňom svetlo a život.

Hľa, ako došlo k narodeniu Ježiša Krista: V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ 

A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ 

Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané (Lk 2,1-20).

Ako tu rozpráva svätý Lukáš, pastieri videli a počuli to, čo im bolo povedané, uverili a chválili Boha. Rovnako aj my máme oživiť našu vieru v zjavení, ktoré nám tu Boh dáva, veriť a hovoriť: „Môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa. Prosím ťa o odpustenie pre tých, ktorí v teba neveria, neklaňajú sa ti, nedúfajú v teba a nemilujú ťa.“ A ako Panna Mária, aj my máme uchovávať všetky tieto pravdy vo svojom srdci s vierou, nádejou a s láskou. Ave Mária!

Štvrté tajomstvo: Obetovanie Ježiša v chráme

Vo štvrtom tajomstve ruženca si pripomíname obetovanie Ježiša v chráme. Svätý Lukáš opisuje tento úsek z Kristovho života nasledujúcimi slovami: Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi“ (Lk 2,21-23).

Obriezka, predpísaná Bohom v Starom zákone, bola nahradená krstom, ktorého bola predobrazom a ktorý Ježiš Kristus ustanovil neskôr ako sviatosť, aby v nás odstránil škvrnu dedičného hriechu, urobil nás údmi svojho mystického tela a dal nám účasť na milostiach jeho vykupiteľského diela.

Príklad vernosti v zachovávaní Božieho zákona, ktorý nám tu Panna Mária dáva, nás pobáda, aby sme kráčali po tej istej ceste vernosti Bohu a jeho Cirkvi. Pri plnení tohto predpisu o predstavení svojho prvorodeného v chráme, aby bol obetovaný Pánovi, Mária zároveň plní svoje poslanie spoluvykupiteľky ľudského pokolenia, ktoré jej zveril Boh. Mária pozná Sväté písmo, a preto vie, že jej Syn je určený byť zmiernou obeťou za hriechy ľudí a obeťou chvály, prinesenou Bohu.

Mária rozjíma, čo vzhľadom k tomu prorokoval Izaiáš: Kto by uveril, čo sme počuli, a komu sa zjavilo Pánovo rameno? Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. 

Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa). Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný. 

So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach. Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením… Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova (Iz 53,1-10).

Mária vie, že toto proroctvo sa celé naplní v osobe jej syna; vie, že je poslaný Bohom, aby vykonal dielo nášho vykúpenia. Ani nepomyslí na to, že by sa chcela zbaviť toľkých bolestí a trpkostí, ale berie ho do svojho nepoškvrneného, ​​čistého náručia, nesie ho svojimi panenskými rukami do chrámu a kladie ho na oltár, aby ho kňaz priniesol večnému Otcovi ako zmiernu obetu a obetu chvály. Mária vtedy neobetuje iba svojho syna, ale obetuje spolu s Kristom seba samú, pretože Ježiš prijal svoje telo a svoju krv z Márie; tak sa Mária obetuje v Kristovi a s Kristom Bohu, a preto je s Kristom spoluvykupiteľkou ľudstva.

V tomto tajomstve Ježišovho obetovania sú Máriine čisté ruky prvou paténou, na ktorú Boh položil prvú hostiu. Z tejto patény ju vzal kňaz, ktorý bol vtedy na rade v jeruzalemskom chráme, aby ju pozdvihol na oltár a obetoval ju Otcovi ako vlastníctvo, ktoré mu patrí, a obeť, v ktorej má najväčšie zaľúbenie. Tu máme len predobraz; ale neskôr, keď zmierna obeť má byť dokonaná na Kalvárii, to bude skutočná omša. Vtedy sa Ježiš obetuje vlastnými rukami Otcovi za ľudí pod konsekrovanými spôsobmi chleba a vína a povie kňazom Novej zmluvy: Toto robte na moju pamiatku (Lk 22,19), tj. prinášajte Otcovi moju obeť, aby sa obnovovala na oltári pre spásu sveta. Pretože to je moje telo, ktoré sa za vás vydáva; (…) tento kalich je nová zmluva spečatená mojou krvou, ktorá sa za vás vylieva (Lk 22,19-20). Ave Maria!

Piate tajomstvo: Ježišova modlitba v jeruzalemskom chráme

V piatom desiatku ruženca si pripomíname cestu Ježiša Krista do jeruzalemského chrámu, aby sa zúčastnil spoločnej modlitby Božieho ľudu. Tak nám tento úsek z Pánovho života opisuje svätý Lukáš: Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2,41-49).

Svätá rodina nám tu dáva veľký príklad kresťanského života. Neodradí ich vzdialenosť ani nedostatok dopravných prostriedkov, aby išli do jeruzalemského chrámu a spojili svoju modlitbu s modlitbou Božieho ľudu, obetovanú Pánovi. Jeruzalemský chrám pripomína miesto kultu, ktorými sú dnes pre nás naše kostoly, kam máme tiež prichádzať, aby sme všetci, navzájom spojení, ponúkli Bohu svoje prosby a svoje chvály.

V odpovedi, ktorú dáva Ježiš Kristus svojej matke, nám hovorí, že chrám je Božím domom: „Nevedeli ste, že mám byť v tom, čo je môjho Otca?“ Tak sú kostoly domom nášho Otca; preto tam máme prichádzať s vierou, úctou a s láskou.

Poďme do domu nášho Otca, aby sme sa tam, spojení u toho istého stola, živili tým istým chlebom: chlebom Eucharistie, chlebom Božieho slova. Tam máme ako Ježiš Kristus počúvať Božie slovo, ktoré nám odovzdávajú Boží služobníci, ako ho kedysi odovzdávali Božiemu ľudu učitelia zákona. Dnes sme pokračovateľmi tohto ľudu my; my, čo máme šťastie, že sme prijali krst a s ním dar viery, a tak sme boli pričlenení ku Kristovmu tajomnému telu, ktorým je Cirkev.

Masima

Zdroj: Sestra Lucia, Výzvy Fatimského posolstva