Úžasné obrátenie rúhača

1. augusta 1920 noviny El Diario Montañez zo Santanderu uverejnili úžasné svedectvo obrátenia jedného klaviristu. Toto obrátenie sa stalo vo farskom kostole mestečka Limpias, v ktorom sa nachádza socha ukrižovaného Ježiša Krista, s ktorou sú spojené nadprirodzené udalosti.

Muž mal popri svojej profesii potulného klaviristu zvláštnu zábavu – nevynechal jedinú príležitosť, aby nepoložil náboženskú otázku, aby potom mohol ukázať svoju neveru a ešte sa navyše strašne rúhať. Dokonca bol natoľko odvážny, že sa chválil tými najodpornejšími neresťami, ale pre každú si našiel ospravedlnenie.

Sotva sa stretol s kňazom alebo sa ocitol v prítomnosti rehoľníka, bol vyprovokovaný k tým najrúhavejším prejavom. No a keď uvidel obrazy svätých, predovšetkým ukrižovaného Spasiteľa, jeho nenávisť k všetkému nábožnému poriadne vzplanula. Keď sa teda dopočul o úžasných zjaveniach v Limpias, tešil sa, že teraz „nadišla jeho chvíľa“.

Po príchode do Limpias si naschvál vybral hodinu, o ktorej predpokladal, že bude v kostole veľa ľudí. Pred vstupom do kostola sa prechádzal jeden pán. Klavirista vošiel dnu a zbadal tam asi šesť zbožných žien. Ich modlitby a rozjímania prerušil klavirista hlasným výkrikom. Aby ženám „viac zaimponoval“, postavil sa pred kríž a nahodil provokatívny výraz. A keď sa potom zúrivo vrhol k oltáru, hrôza žien narástla. Vtom sa zastavil pri zábradlí na schodoch a so strašným rachotom spadol na podlahu. Ženy sa rozpŕchli – jedny utekali do sakristie, druhé privolali muža, prechádzajúceho sa pred kostolom. Mali šťastie, pán bol lekár, ktorý s pomocou kostolníka vyniesol klaviristu v bezvedomí von z kostola na čerstvý vzduch, kde sa im ho podarilo prebrať až na tretí raz.

Tipy na knihy:

Klavirista, prebratý z mdlôb, sa potom lekárovi zveril, čo sa mu stalo.

„Chcel som podísť k oltáru, kde stojí posvätná podobizeň. Videl som sklonenú hlavu. Keď som vyšiel na schody, hlava sochy sa zdvihla a pozrela na mňa takým pohľadom, ktorý nikdy nebudem môcť opísať. Ten pohľad ma paralyzoval… Tiež som videl, že sa pohli jeho pery a aj to, ako sa Kristus oddelil od kríža a podišiel ku mne a začal ku mne hovoriť. V tej chvíli som stratil vedomie.“

Čo nasledovalo?

Tento bývalý nenávistník všetkého, čo súvisí s vierou, neodišiel späť domov bez toho, aby si nevykonal kajúcu a pokornú spoveď. Potom prijal sväté prijímanie s dojemnou úctou a ani sa nesnažil ukrývať slzy.

Také a podobné zázraky sa v kostole v Limpias začali 30. marca 1919 a pokračujú dodnes. Malé mestečko Limpias sa čoskoro stalo známym. Očité svedectvá mimoriadnych uzdravení a obrátení, ktorých je vyše osemtisíc, sú zaznamenané v knihách v sakristii kostola – ľudia videli ožívať Krista na kríži. Tiež jeho predrahú krv vytekajúcu z otvorených rán a spod tŕňovej koruny. Mnohí boli zasiahnutí Spasiteľovým pohľadom – niekedy plným lásky, inokedy plným utrpenia.

Modlitba ku Kristovi v agónii

Ó, najmilosrdnejší Ježišu, milovník duší, prosím ťa pre muky tvojho Najsvätejšieho Srdca a pre bolesti tvojej Nepoškvrnenej Matky, umy vo svojej krvi hriešnikov z celého sveta, ktorí sú teraz vo svojej agónii a majú zomrieť v tento deň. Amen.

Masima

Zdroj: Zázračný kríž v mestečku Limpias