Musíme sa modliť ako Ježiš, aby sme boli verní ako on

„Otče, osláv svoje meno.“

Veľmi skoro som sa v rokoch formácie v seminári naučil, že sa musím vrúcne modliť, aby som sa stal svätým a verným katolíckym kňazom a verne vytrval v kňazskom povolaní. Budoval ma aj príklad mojich spolubratov, ktorí mi zrkadlili silu modlitby v živote a službe kňaza a rehoľníka.

Vo svetle všetkých výziev a zápasov kňazského povolania a našich osobných slabostí som si však uvedomil, že modlitba, nech je akokoľvek častá alebo intenzívna, nestačí. Aby sme boli vždy verní svojim rôznym povolaniam v Cirkvi, musíme sa tiež snažiť modliť ako Ježiš Kristus.

Ježišova modlitba má päť vlastností, vďaka ktorým bol verný svojmu povolaniu a poslaniu od Otca.

Po prvé, Ježiš sa modlil neustále. V Jn 12,20-33 Ježiš zažil úspech vo svojom poslaní, keď počul, že ho hľadajú Gréci milujúci múdrosť: „Pane, radi by sme videli Ježiša.“ Cítil sa tiež znepokojený, keď vedel, že prišla hodina jeho umučenia a smrti: „Prišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený… Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, zostane len pšeničným zrnom.“ Tvárou v tvár prijatiu i konečnému odmietnutiu povedal: „Teraz sa trápim. Čo však mám povedať?“

Ježiš sa nenechal uniesť viditeľným úspechom ani odradiť utrpením, ktoré ho čaká, pretože sa práve v tej chvíli rozhodol modliť: „Otče, osláv svoje meno.“ Ježiš sa modlí v dobrých aj zlých časoch.

List Hebrejom opisuje Ježišovu vytrvalosť v modlitbe týmito slovami: „On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť“ (Hebr 5,7). Vytrval v modlitbách, aj keď ronil slzy a hlasno volal k Otcovi.

Aj my sa musíme neustále modliť. Niektorí z nás sa modlia len vtedy, keď sa nám darí a nemáme žiadne problémy či výzvy. Iní sa modlia len vtedy, keď sa im nedarí a cítia sa preťažení. Ani my sa nemôžeme nechať uniesť úspechmi alebo odradiť neúspechmi. Bez stálosti v modlitbe nemôžeme plniť požiadavky nášho povolania.

Po druhé, Ježiš sa modlil, pretože bol milovaný Otcom. Vždy nazýval Boha svojím Otcom. Vnímal Boha ako svojho milujúceho Otca, dokonca aj v úzkostiach smrti: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23,46). Vedel, že Otec ho miluje bez ohľadu na jeho stav a životnú situáciu, či už je úspešný, alebo sa zdá byť neúspešný. Vedel, že Otcova láska bude účinná aj v hrobe, aby ho vzkriesila. Jeho modlitba bola podnietená Otcovou láskou k nemu a jeho vlastným rozhodnutím opätovať mu túto lásku.

Aj my sa musíme modliť k Bohu ako k svojmu Otcovi, pretože on nás ako svoje deti vždy miluje a my chceme „ostať v jeho láske“ (Jn 15, 10). Aj my sa musíme modliť – či už máme hriechy alebo cnosti, úspechy alebo neúspechy, prijatie alebo odmietnutie, zdravie alebo chorobu, pokoj alebo nepokoj… Naše modlitby nemôžu byť také stále ako Ježišove, ak sa zakladajú len na našich životných podmienkach. Boh nám nemusí dať to, o čo v modlitbe prosíme, ale vždy posilňuje našu vôľu, aby sme ho poslúchali, keď sa modlíme z lásky k nemu.

Tipy na knihy:

Po tretie, Ježiš sa modlil za to, aby bol Otec oslávený. Ježišov život a modlitba neboli zamerané na jeho vlastné preferencie alebo zisk, ale na to, aby Otca všetci lepšie poznali a milovali: „Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi“ (Jn 15,8). Na tento typ modlitby Otec okamžite odpovedá – na modlitbu, ktorá sa snaží osláviť predovšetkým jeho samého: „Oslávil som ho a oslávim ho znova.“

Ani naša modlitba nemôže byť zameraná len na to, čo v živote chceme alebo čo si myslíme, že nás urobí šťastnými. Všetko, čo robíme v kresťanskom duchovnom živote – naše vzťahy, modlitby, aktivity, sexualita, utrpenie atď. – by malo byť zamerané na väčšiu Božiu slávu. Nemáme sa venovať ničomu, čo nás povyšuje natoľko, že by sme Bohu odopreli slávu, ktorá mu patrí. Všetko dostaneme, keď budeme „hľadať Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť“ (Mt 6,33) nadovšetko. Ježiš nás uisťuje, že nezostaneme bez odmeny, keď budeme hľadať Otcovu slávu: „Otec si ctí toho, kto slúži mne.“

Napokon, Ježišova modlitba ho viedla k poslušnosti. Ježiš sa nemodlil len za to, aby bol Otec oslávený. O Otcovu slávu sa usiloval aj tým, že bol pripravený zaplatiť akúkoľvek cenu za svoju poslušnosť Otcovi: „A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti“ (Hebr 5, 8). Bol dokonca pripravený zaplatiť za poslušnosť tú najvyššiu cenu – vlastnú smrť na kríži: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie“ (Jn 12,32-33).

Ježiš sa vždy modlil a poslúchal Otca, aby získal našu spásu. Keďže nás vždy priťahuje k sebe cestou láskyplnej poslušnosti, neexistuje pre nás spása, ak nebudeme vždy poslušní Bohu ako Ježiš, „ktorý sa stal zdrojom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú“. Modlitba ako Ježiš by nás mala priviesť k tomu, aby sme vždy poslúchali Boha ako Ježiš a začali sa už teraz tešiť z radostnej nádeje na večnú spásu.

Drahí bratia a sestry, dnes je pre nás také ľahké nechať sa oklamať a myslieť si, že každý človek dosiahne večný život, bez ohľadu na to, že sa búrime proti Ježišovi Kristovi, ignorujeme jeho slová, odmietame jeho milosrdnú lásku a bránime sa vnuknutiam jeho milosti. Môžeme si myslieť, že prijatie krstu, znovuzrodenie, pravidelná účasť na svätej omši, častá spoveď, neustála modlitba a čítanie Biblie nám nejakým spôsobom prinesú dosiahnutie večného života. Tieto veci, akokoľvek dobré a potrebné, sú však zbytočné, ak nás zároveň neprivedú k účasti na láskyplnej poslušnosti Ježiša Krista voči Otcovi: „Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 7, 21).

Ježiš, ktorý chápe, aké ťažkosti prežívame, keď ho chceme poslúchať a byť verní svojim záväzkom, k nám prichádza v každej Eucharistii. Vo svätej omši nám vždy ponúka svoju bezpodmienečnú lásku k nám, tú najvyššiu modlitbu, ako aj účasť na svojej vlastnej láskyplnej poslušnosti Otcovi.

Nestačí mať účasť na Ježišovej modlitbe pri každej svätej omši. Musíme sa tiež modliť ako on, aby sme aj my mohli poslúchať Boha vo svojom povolaní ako on a aby sme raz boli oslávení Otcom ako on a s ním.

Sláva Ježišovi! Česť Márii!

Autor: o. Nnamdi Moneme OMV

Článok bol prvýkrát publikovaný dňa 19. 3. 2024 na portáli Catholic Exchange.