Dialóg svätej Kataríny Sienskej s Božou prozreteľnosťou o predchuti večného života

Svätá Katarína zo Sieny patrí k veľkým prekvapeniam, ktoré Boh nachystal v dejinách. Učiteľka Cirkvi, ktorá neabsolvovala teologickú fakultu a dokonca dlhú dobu nevedela čítať ani písať, pomohla k návratu pápeža z avignonského zajatia, znovu nastolila mier v Toskánsku, svojimi písomnými prejavmi a mystickými traktátmi spoluvytvárala krásu spisovnej rodnej reči. V dobe vojnového ohrozenia Ríma počas druhej svetovej vojny ju pápež Pius XII. vyhlásil za patrónku Talianska.

„Ako možno v tomto živote zakúsiť predchuť večného života? Chcem ti to povedať: predchuť spočíva v tom, že človek dokáže vidieť moju dobrotivosť a priznať moju pravdu. Takého poznania je schopný mnou osvietený intelekt, ktorý je okom duše.

Toto oko je zreničkou svätej viery: svetlo, ktoré dáva rozlíšiť a poznať cestu a učenie Pravdy, vteleného Slova, a umožňuje človeku nasledovať ho. Bez tejto zreničky viery by bol človek ako ten, kto síce má oči, ale jeho zrak je natoľko zahmlený, že nevidí. Takto je pre zrak intelektu zreničkou viera, a keď ju zakryje závoj nevery, utkaný zo sebalásky, rozum nevidí nič iné: síce vyzerá ako oko, ale chýba mu svetlo, pretože sa ho sám zriekol. Takto vidíš, ako ľudia vďaka zraku poznávajú, poznaním milujú a z lásky ponárajú svoju vôľu do mojej, a takto ju k svojej spáse strácajú.

Keď stratia svoju vôľu, odejú sa mojou vôľou, a ja si neprajem nič iné, než ich posvätenie. Takto hneď odvrátia zrak od dolnej cesty, vydajú sa po moste a víťazia nad bolesťou, spôsobenou tŕňmi. Dopredu ich totiž vedie ich láska odetá do mojej vôle, a preto im trápenie nemôže spôsobiť žiadnu ujmu. Toto som ti chcel povedať, pretože som prehlásil, že moji služobníci síce trpia telesne, ale nie duševne, pretože zomreli zmyslovým túžbam, ktoré sú pravou príčinou bolestí a skľúčenosti tvora. Ak nemajú svoju vôľu, nemajú ani utrpenie; preto moji služobníci znášajú všetko so cťou, pretože trápenie kvôli mojej láske považujú za milosť a netúžia po ničom inom, než čo chcem ja.

Aj v prípade, keď dopustím, aby ich trápili zlí duchovia a prichádzali na nich mnohé pokušenia, ktorými sa skúšajú ich cnosti, bránia sa im, ako som ti povedal, svojou vôľou, ktorú si posilnili vo mne, pokorujú sa a považujú sa za nehodných pokoja a duševného ticha, a naopak si myslia, že si zaslúžia každé potrestanie. Práve preto žijú s radostným duchom a nepoznajú bolesť, ktorá skľučuje ľudí.  

Tipy na knihy:

• Súboj svätých a mystikov s démonmi
• Božia prozreteľnosť
• Odovzdať sa Božiemu milosrdenstvu v čase skúšok

Keď ich potom postihne nejaké trápenie, spôsobené ostatnými ľuďmi alebo nejakou chorobou, chudobou, zmenou svetských vecí alebo smrťou detí či iných tak veľmi milovaných tvorov – a to všetko sú bolesti zrodené hriechom – Boží služobník znáša všetky tieto veci so svetlom rozumu a svätej viery, s pohľadom pevne upretým na mňa, pretože ja, Dobro samo, nemôžem chcieť nič iné, než dobro.

Toto utrpenie totiž dopúšťam pre ich dobro, pretože ich milujem, a nie z nenávisti. Keď vo mne raz poznali lásku, pri pohľade na seba vidia svoje chyby: a svetlom viery chápu, že dobro musí byť odmenené a vina potrestaná.

Tiež chápu, že každá malá vina by si zaslúžila nekonečný trest, pretože je spáchaná na mne, a ja som nekonečné Dobro. Preto považujú za milosť, keď ich chcem trestať v tomto časom obmedzenom živote. Preto môžu skrúšenosťou srdca odčiniť hriech a zároveň získať zásluhy dokonalou trpezlivosťou, takže sú za svoje utrpenie odmeňovaní nekonečným dobrom.

Okrem toho tiež poznávajú, že každé utrpenie tohto života je vždy malé práve preto, že čas je konečný: niet viac času než na špičku ihly. Keď pominie čas, prejde každé utrpenie, a preto je každá bolesť nutne krátka. A takto moji služobníci všetko trpezlivo znášajú a tŕne, ktoré na nich dotierajú, im nedokážu zraniť srdce: ich srdce sa totiž oslobodilo od každej túžby zmyslov a vzbĺknutím lásky sa usídlilo vo mne a je so mnou spojené.

Preto je skutočne pravda, že títo ľudia zakúšajú večný život už na zemi ako závdavok večného života: stoja vo vode a nenamočia sa, prechádzajú tŕním a nepopichajú sa, pretože spoznali mňa, najvyššie Dobro, a hľadali dobro tam, kde je: v Slove, v mojom jednorodenom Synovi.“

Zdroj: Dialog s Boží Prozřetelností

Masima