Keď potebujete pomoc v duchovných či časných záležitostiach, obráťte sa na svätého Alojza

Anjelský mládenec svätý Alojz Gonzaga sa ukázal nielen ako mocný orodovník u Boha v rozličných chorobách, ale o jeho sláve rozprávajú aj zázraky, ktoré Boh vykonal na jeho príhovor v rôznych duchovných i časných záležitostiach prosiacich ľudí.

V Ríme azda niet kláštora, ktorému by svätý Alojz nepomohol. Mnohí boli na príhovor mladého svätca zbavení zlého ducha, iní spoznali svoje bludy a vrátili sa do Katolíckej cirkvi.

Cudzoložníci a tí, čo zhrešili proti šiestemu prikázaniu desatora, tento hriešny život zanechali. Ďalší, ktorí boli pokúšaní dlhými a takmer ustavičnými pokušeniami proti svätej čistote, zasa našli pokoj. Presvedčia nás o tom tri príklady z mnohých.

V talianskom meste Parma žila ľahkomyseľná žena, ktorá viedla zlý život. Raz bola na svätej omši a kazateľ tak úchvatne kázal o polepšení života, že si zaumienila skrúšene sa vyspovedať a polepšiť sa.

Prišla k spovedníkovi, ktorý na ňu naliehal, aby sa zriekla hriešnej známosti a viedla iný život. Žena sa ale k tomu pre nedostatok odvahy nemohla odhodlať.

Spovedník jej niekoľko týždňov nedával rozhrešenie, no aj tak nič nedosiahol. Napokon jej povedal: „Choďte k oltáru anjelského mládenca svätého Alojza, ktorý sa skvel nevinnosťou života, a proste ho ako môžete, aby vám vyžiadal sväté srdce namiesto srdca poškvrneného nečistotou. Keď vám tú milosť vyprosí, z vďačnosti mu sľúbte, že mu obetujete strieborné srdce a položíte ho na oltár. Tiež mu ešte sľúbte, že sa deň pred jeho sviatkom budete postiť.“

Úbohá žena tento návrh s radosťou prijala. Kľakla si k oltáru svätého Alojza a s preveľkým plačom vykonala sľuby. Sotva ich dokončila, bola celkom premenená.

Išla k spovedníkovi a všetko mu vyrozprávala, aj to, ako sa pri tom cítila: „Dôstojný otče, poslúchla som vaše rady a keď som pri oltári vyrozprávala všetko, čo mi ležalo na srdci, bolo mi akosi čudne. Teraz si ani nemôžem spomenúť na svoj hriešny život, hneď sa celá trasiem a všetko sa mi protiví. Predtým by som sa toho nedokázala zriecť. Za toto vďačím len príhovoru svätého Alojza.“

Žena potom čo najskôr splnila svoj sľub. Radujúca sa – a zároveň plačúca – zavesila na oltár sľubované srdce. Odvtedy viedla prísny kajúci život, postila sa, nosila kajúci pás a v ničom zo svojej kajúcnosti neupustila.

O šesť mesiacov neskôr, pri príležitosti milostivého roku, si vykonala životnú spoveď. Potom prosila spovedníka, aby odslúžil svätú omšu na úmysel, aby jej milosrdný Boh udelil milosť zomrieť v stave Božej milosti, v akom bola práve teraz. A čo sa nestalo?

Práve bola doma, keď sa za ňu slúžila svätá omša bez toho, aby o tom vedela. Modlila sa za tú milosť, za ktorú kňaz obetoval svätú omšu. Po svätej omši zrazu ťažko ochorela a hoci lekári tvrdili, že choroba nie je nebezpečná, predsa sa dala zaopatriť svätými sviatosťami.

Keď ich prijala, dala si zavolať matku a príbuzných a rozlúčila sa s nimi: „Než umriem, prosím vás ešte o jednu vec. Odpusťte mi všetky moje poklesky a previnenia, ktorými som vás pohoršovala, nespomínajte už na hriešnicu, ale na kajúcnicu.“ Všetci sa pri týchto slovách rozplakali.

Šľachetná kajúcnica po niekoľkých dňoch, dúfajúc v zásluhy Ježiša Krista, zomrela. Pri pohrebe doniesli jej mŕtvolu na márach do kostola a tam, podľa tamojšieho zvyku, pristúpili príbuzní k rakve s jej telom a bozkávali kríž, ktorý držala v rukách.

K truhle podišiel aj jej bývalý nápadník, nie však aby pobozkal kríž, ale jej mŕtve telo. Keď ju však chcel pobozkať, z mŕtveho tela sa mu do tváre vyliala spenená krv a celého ho zašpinila. Zahanbený muž musel uznať, že je to Boží trest. Vyznal: „Ja, zaslepený hriešnik, si iné ani nezaslúžim!“ Všetci prítomní v tom spoznali zvláštnu pomoc svätého Alojza, ktorý chcel jej srdce, očistené od hriechu, chrániť aj po smrti. 

Tipy na knihy:

• Svätý Alojz Gonzága
• Deviatnik k svätému Alojzovi Gonzagovi
• Boj každej mladej ženy

Jednému mužovi, ktorý mnoho rokov viedol hriešny život, sa zdalo, že sa ničím nezbaví hriešnej náruživosti, proti ktorej používal mnoho prostriedkov. Spovedník mu radil, aby sa utiekal k svätému Alojzovi a obetoval mu na vyprosenie tej milosti šesť pôstov.

Muž tú radu s radosťou prijal, majúc úprimnú túžbu spasiť svoju dušu. Zaviazal sa teda pred oltárom svätého Alojza, že tých šesť pôstov dodrží. Svojich hriechov sa zriekol s takou ľútosťou a ozbrojil sa proti nim takým silným predsavzatím, že sa ich odvtedy už viac nedopustil. Keď bol pokúšaný, vždy vzýval svätého Alojza. Toto všetko vyznal pred cirkevným súdom k väčšej úcte svätého Alojza.

V meste Tivoli žila verná ctiteľka svätého Alojza a Božia služobnica Arsilia Attissimi, ktorá sa v októbri 1611 pripravovala pred obrazom svätého mládenca na sväté prijímanie.

Keď pozerala na obraz, spomenula si, aký úžasný dar sĺz mal svätý Alojz a ako pri svätom prijímaní vždy plakal. Začala ho vrúcne prosiť, aby jej tiež prepožičal aspoň časť tej ľútosti, ktorú mal nad hriechmi, keď išiel prvýkrát na sväté prijímanie.

Po krátkej modlitbe bola preniknutá bolesťou nad svojimi hriechmi, až sa jej zdalo, že jej srdce pukne od žiaľu a s nesmiernym plačom zvolala: „Už dosť, milý svätý Alojz, už dosť tej bolesti!“ Ale zdalo sa jej, ako keby počula: „Za tvoje hriechy táto ľútosť nepostačí,“ a jej bolesť a ľútosť bola taká silná, až upadla do mdlôb.

Po chvíli sa jej zasa zdalo, že vidí svätého Alojza, ako jej olejom z lampy, ktorá horela pred obrazom, potiera tepnu a spánky a precitla. Odvtedy neustále oplakávala svoje hriechy. Svätý Alojz ju v tej veľkej bolesti utešoval a napomínal, aby sa neprestávala kajať.

11. novembra jej opäť pripomenul, čo vytrpia duše v očistci a zatratenci v pekle: „Pozri, čo títo trpia za svoje hriechy! Ako málo trpíš v porovnaní s nimi!“ Týmito slovami sa zasa spamätala a po ničom netúžila, len aby mohla veľa trpieť a túto milosť kajúcnosti vyprosila aj iným.

Modlitba o príhovor svätého Alojza v potrebách duše i tela

Svätý Alojz, anjelský mládenec, zrkadlo nevinnosti a čistoty, mocný orodovník u Boha! Pros za mňa nehodného, vyžiadaj mi posilnenie telesného zraku a tiež osvietenie vnútorných duchovných očí, aby som jasne poznával Božiu vôľu a vykonával ju ochotne a s pevnou vôľou.

Vypros mi u Boha zdravie, ale aj stály prospech v kresťanskej cnosti, zvlášť (vymenuj – napr. v čistote, trpezlivosti a pod.), a tiež vrúcnu pobožnosť k ukrižovanému Pánovi Ježišovi, prítomnému v Najsvätejšej sviatosti. Rozmnož vo mne detinskú lásku k blahoslavenej Panne Márii a Matke, pomôž mi vypudiť každú zlú žiadosť z môjho srdca, odvráť odo mňa všetky nečisté pokušenia a zachráň ma od všetkých nebezpečenstiev zvodného sveta i od úkladov zlého ducha.

Vypros mi tu mocnú milosť, aby som Boha nikdy nehneval, ale s celou chuťou a silou sa držal v dobrom. Daj, aby som až do skonania zotrval v pestovaní bohumilých cností v Božej bázni a po šťastnom vykročení z tohto biedneho sveta sa mohol radovať s tebou a so všetkými vyvolenými vo večnej blaženosti. Amen.

Zdroj: Život svätého Aloisia Gonzagy

Masima