List od Otca

Moje najmilovanejšie deti!

Sú chvíle, kedy ľudské slová zlyhávajú na plnej čiare. Zastavte preto prosím na chvíľku príval slov a započúvajte sa do toho, čo vám chcem povedať. Dám vám múdrosť a poučím vás o ceste, ktorou máte kráčať; poradím vám a budem vás mať stále na očiach. Nebuďte ako žrebce či mulice, ktoré nemajú rozum. Keď im chcete vložiť uzdu a zubadlo, nepodídu k vám.

Deti moje, počuli ste, že vašim otcom bolo povedané: „Nezabiješ!“ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho blížneho hnevá. Kto svojmu blížnemu povie: „Hlupák,“ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: „Ty bohapustý blázon,“ pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášate dar na oltár a tam si spomeniete, že váš blížny má niečo proti vám, nechajte svoj dar tam pred oltárom a choďte sa najprv zmieriť so svojím blížnym; až potom príďte a obetujte svoj dar. Pokonajte sa včas so svojimi protivníkmi, kým ste s nimi na ceste, aby vás protivníci nevydali sudcovi a sudca strážnikovi a aby vás neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím vám: Nevyjdete odtiaľ, kým nezaplatíte do ostatného haliera.

Počuli ste, že bolo povedané: „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.“ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli deťmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.

Raz vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal môjmu Synovi, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. (Mali by ste vedieť, že Samaritáni Židov z duše nenávideli a Židia Samaritánmi zvysoka pohŕdali.) Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

Choďte teda aj vy a všade hojne rozsievajte zrnká milosrdenstva, odpustenia a zmierenia.

Moji drahí, zmierenie je možné aj medzi tými najzarytejšími protivníkmi. Jakub a Ezau, rozdelení najhlbšou nenávisťou, si po rokoch odlúčenia padli do náručia a vedno plakali.

Je možné odpustiť aj tú najhroznejšiu krivdu. Jozef, ktorého jeho vlastní bratia ešte ako chlapca predali do otroctva, ich napokon ako zrelý muž vyobjímal so slzami radosti a dojatia.

Nech sa dnes z vašich očí ako zúrodňujúci májový dážď rinú slzy odpustenia a zmierenia, aby vaša krajina rozkvitla ako jarný sad.

Moji najmilší, ja som jedného dňa povedal svojmu služobníkovi Eliášovi: “Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve som tadiaľ prechádzal. Predo mnou išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale ja som nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale ja som nebol v zemetrasení. Po zemetrasení oheň, ale ja som nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum.

Deti moje, som tu, celkom blízko pri vás, ukrytý v šeleste tichého vánku. Trpezlivo a s láskou na vás čakám vo svätyni vnútorného ticha a pokoja.

Mám vás bez rozdielu rád a všetkých vás mocne objímam.

Váš milujúci Otec

Tipy na knihy: