Narodenie a mladosť svätej Anny

Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Mt 13, 45

Matka svätej Anny sa volala Emerenciána a bývala v galilejskom meste Seforis, vzdialenom od mestečka Nazaret asi dve hodiny cesty. Mesto Seforis bolo svojou rozlohou mimoriadne pôvabné; rozkladalo sa v rozkošnom údolí Zabulon. O niečo ďalej sa dvíha do výšky hora Karmel, známy vrch v biblických dejinách, kam sa utiahli mnohí svätí otcovia starého i nového zákona, aby tam žili pustovníckym životom. Dnes je toto miesto známe na celom svete vďaka úcte k nebeskej Kráľovnej, nazvanej Panna Mária Karmelská.

Emerenciána žila ako panna vo svete. Dňom i  nocou zotrvávala v  modlitbách, postila sa každý deň okrem soboty a sviatkov. Nikdy neokúsila opojný nápoj, pila len čistú vodu a  jej potravou boli korienky bylín. Každý deň od večera až do obeda nasledujúceho dňa zachovávala mlčanie a vyhýbala sa spoločnosti ľudí, zvlášť mužov. Mnoho času venovala čítaniu Písma a veľmi horlivo uvažovala o proroctvách, ktoré hovorili o Mesiášovi.

S dovolením svojich rodičov často chodievala na horu Karmel, kde navštevovala prorockých synov, ktorí tam prebývali v  jaskyniach a  v  malých celách, hlboko vytesaných do tvrdých skál, aby ju vyučovali a viedli po ceste svätosti. Rada sa s  nimi zhovárala o  príchode Mesiáša,  o  proroctvách a zasľúbeniach, ktoré sa na neho vzťahovali.

Emerenciána mala od mladosti veľkú lásku k  čistote a  zaumienila si, že sa nikdy nevydá. Mala peknú postavu, vynikala vľúdnosťou a  láskavosťou, jej skutky boli plné dobroty a jej rodina bola bohatá. Preto sa netreba čudovať, že mala veľa nápadníkov, ktorí sa uchádzali o jej ruku.

Keď mala osemnásť rokov, jej rodičia a príbuzní sa radili, za ktorého bohabojného muža by mohli Emerenciánu vydať. Ona sa však veľmi zarmútila a nechcela prijať ich návrhy. No keď neustále domŕzali a naliehali na ňu, aby sa vydala, vypýtala si sedem dní na rozmyslenie. Od tej chvíle bez prestania prosila Boha, aby sa nemusela zasnúbiť so žiadnym mužom, a ak áno, tak iba s takým, ktorý sa z celého srdca bojí Boha a verne plní všetky jeho sväté prikázania.

Pre spomínanú krásu sa o ňu uchádzalo mnoho mladých mužov. Emerenciána však vybadala, že ju chcú za manželku najmä z  telesnej žiadostivosti, a  preto šiestim vážnym nápadníkom „dala košom“. Napokon sa, so súhlasom  rodičov a príbuzných, odhodlala zasnúbiť s bohabojným a spravodlivým mužom z Léviho pokolenia, ktorý sa volal Stolan. Stalo sa tak v roku 77 pred narodením Ježiša Krista.

Pán Boh ich manželstvo požehnal a obšťastnil ich dcérkou Ismeriou. Ale pretože vo svojej múdrosti prilieva do každého pohára šťastia aj kvapky trpkosti a svojich vyvolených navštevuje utrpením, pripravil aj šťastnej matke Emerenciáne ťažkú skúšku, ktorá ju mala z vrcholu radosti vrhnúť do priepasti poníženia a zármutku.

Uplynulo dvadsať rokov, odkedy sa jej narodilo prvé dieťa, a  druhé, túžobne očakávané, neprichádzalo. Emerenciána sa domnievala, že urazila Boha hriechmi, a on kvôli tomu už viac nechce ich manželstvu požehnať ďalšie deti. Veľmi sa preto trápila. Mnohé noci prebdela v modlitbách, dávala bohaté almužny chudobným a postila sa, aby pokáním a konaním dobra vzdialila od seba Boží trest.

Boh mal však pre ňu od večnosti pripravenú hodinu útechy, v ktorej bohato odmenil celé jej utrpenie, jej čakanie i  jej nádej, ktorú doňho vkladala. Keď mala Emerenciána štyridstaťjeden rokov, nábožným manželom sa vo sne zjavil Pánov anjel a povedal im: „Radujte sa! Ja som prinášal váš plač a  vaše modlitby pred trón Najvyššieho. Vedzte, že vaše prosby sú vyslyšané. Dostanete dcéru, ktorá bude veľká pred Bohom i pred ľuďmi. Z nej vzíde útecha pre všetkých zarmútených. A  toto vám Boh dáva ako znamenie: nad svojím lôžkom nájdete zlatými písmenami napísané meno dieťaťa!“ Po týchto slovách anjel zmizol.

Keď sa manželia prebudili, navzájom si povedali o svojom  sne, a  keď sa pozreli nad svoje lôžko, našli tam skutočne jasnými písmenami napísané meno Anna. Obaja padli na kolená a vrúcne ďakovali Bohu za vyslyšanie, prosiac ho zároveň o  milosť, aby toto dieťa vychovali vo svätosti a na jeho chválu.

Konečne nadišiel deň, keď Emerenciána porodila túžobne očakávanú dcérku, ktorá dostala ľúbezne znejúce meno Anna. Ústne podanie hovorí, že sa to stalo v utorok. Všetci ich susedia a priatelia sa radovali spolu s nimi a divili sa anjelskej kráse tohto dieťaťa. Takto sa narodila matka nepoškvrnenej Panny Márie.

V predošlých ťažkých dňoch skúšky urobila Emerenciána sľub, že ak jej Boh daruje druhé dieťa, odnesie ho do Jeruzalema, aby mu slúžilo v chráme. A tak, keď mala Anna tri roky, rodičia ju odniesli do svätého mesta. Neďaleko chrámu stála budova, niečo ako terajší kláštor, kde boli sväto a bohabojne vychovávané dievčatá pod dozorom vážených žien; a to buď navždy alebo na určitú dobu. Striedala sa tu telesná práca s duševnou činnosťou. V určenom čase sa konali spoločné modlitby, čítalo sa Sväté písmo; potom sa tkalo jemné plátno a hodvábne látky. Dievčatá vyšívali bohoslužobné rúcha a zlatom i striebrom zdobené koberce určené pre chrám.

Anna žila medzi týmito zasvätenými dievčatami a svojím príkladom cnosti a bohabojnosti žiarila medzi nimi ako mesiac medzi hviezdami. Vo voľných chvíľach najradšej čítala Písma, predovšetkým  proroctvá o  Mesiášovi a Vykupiteľovi sveta. Keď sa u proroka Izaiáša dočítala, že sa má narodiť z nepoškvrnenej a čistej panny, jej duša ihneď zahorela láskou k nemu. Uvidieť Mesiáša a tú požehnanú pannu – na túto túžbu sa teraz celkom sústredili všetky jej priania, k nej smerovali všetky modlitby i každé hnutie jej šľachetnej mysle. Tak ako silný magnet priťahuje k sebe všetky čiastočky železa, ktoré sa nachádzajú okolo neho, tak ovládala tá veľká a vznešená myšlienka na Vykupiteľa všetky myšlienky, priania a zámery požehnanej Anny a dodávala jej zovňajšku akúsi žiaru nadpozemskej krásy.

Anna neustále prosila Pána Boha, aby čím skôr zoslal Spasiteľa, ako aj o milosť, aby mu mohla slúžiť. V noci vstávala a s mnohými slzami a vzdychmi prosila Boha, aby sa zmiloval nad biednym, hriešnym svetom. Takto rástla svätá panna v chráme a čoraz viac sa vzmáhala v múdrosti a v milosti u Boha aj v obľube u ľudí.

Anna žila v Jeruzaleme až do svojich pätnástich rokov. Potom sa vrátila do rodného domu, kde sa pretekala s rodičmi v zbožnosti a v každej inej cnosti, osladzujúc im posledné okamihy života vzornou starostlivosťou a vrúcnou láskou.

Otec sa v krátkom čase po jej príchode odobral na večnosť a  po roku ochorela aj Emerenciána. Keď cítila, že sa blíži jej hodina odchodu z tohto sveta, zavolala k sebe Annu. Ešte naposledy jej dala dobré rady a zverila jej aj tajomstvo, ktoré kedysi prijala od Pánovho anjela.

Anna si mlčky vypočula matkine slová, potom sa k nej sklonila a vtisla jej na čelo bozk na rozlúčku. Krátko na to Emerenciána vydýchla svoju čistú dušu v náručí svojho dieťaťa.

Jej telo bolo pochované v meste Seforis, po boku manžela. Nad ich hrobom dala neskôr cisárovná Helena postaviť chrám, ktorý však, rovnako ako celé mesto, bol v priebehu dejín zničený.

Túto a ďalšie modlitby nájdete v knihe Skrytý život svätej Anny, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.