Sestra Lucia z Fatimy vysvetľuje tajomstvá bolestného ruženca

V predošlom článku sme sledovali udalosti z Ježišovho života v radostnom ruženci, teraz sa pozrime na druhú, bolestnú časť ruženca.

Šieste tajomstvo: Ježišova modlitba v Olivovej záhrade

V šiestom desiatku ruženca si pripomíname modlitbu Ježiša Krista v Olivovej záhrade. Evanjelisti nám rozprávajú, že im Pán viackrát počas svojho verejného života zvestoval, ako ukončí svoj život a ako tak uskutoční dielo nášho vykúpenia.

Keď nadišiel určený čas, po tom, čo uskutočnil so svojimi učeníkmi Poslednú večeru, počas ktorej ustanovil sviatosť Eucharistie, aby zvečnil svoju reálnu prítomnosť medzi nami, a kvôli tomu, aby sa pripravil na svoje umučenie a blížiacu sa smrť.

Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov.

I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ 

Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ 

Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa“ (Mt 26,36-42).

Tu, ako vo všetkých ostatných krokoch svojho života, Ježiš Kristus je pre nás vzorom, ktorý máme nasledovať a snažiť sa ho napodobňovať.

Aj keď bol Bohom a ako taký mal k dispozícii všetku milosť a silu, bol tiež pravým človekom. Ježiš sa chcel pripraviť modlitbou, aby podriadil svoju ľudskú vôľu vôli Otca, ktorý ho potreboval ako zmiernu obeť za hriechy ľudstva. Ľudskej prirodzenosti Ježiša Krista sa – ako nám všetkým – prieči utrpenie, pokorenie a smrť, pretože sú trestom za hriech; hriech, ktorého sa on nedopustil, ale chcel ho za nás zaplatiť. A preto strávil dlhý čas v modlitbe, pri ktorej opakoval:

„Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. (Lk 22,42-44).

Ave Maria!

Keď na nás dolieha utrpenie a úzkosť, spomeňme si na Ježiša Krista v Olivovej záhrade. Ako on hovorme Bohu: Ak je to možné, Pane, vezmi odo mňa tento kalich; ale ak ty chceš, aby som ho pil, nech sa stane tvoja vôľa, a nie moja.

Aj keď naše utrpenie bude veľké, myslime na to, že Ježišovo bolo ešte väčšie, pretože jeho tvár sa pokryla kropajami krvi, ktoré stekali na zem.

Ach, keby som v tej chvíli mohla byť u Pána, aby som mu utrela tvár jemným plátnom a uchovala si relikviu krvi svojho Boha! Avšak to, čo som neurobila vtedy, chcem urobiť dnes. Po všetky dni z jeho zranenej tváre, z jeho prebodnutých rúk a nôh, z jeho otvoreného Najsvätejšieho Srdca prúdi krv vykúpenia, prítomná v hostii a víne, premenených na obetnom oltári. A ja mám šťastie, že sa môžem živiť týmto telom a touto krvou.

Siedme tajomstvo: Ježišovo zatknutie

V siedmom desiatku ruženca si pripomíname zatknutie Ježiša Krista. Evanjelium nám hovorí, že Judáš, jeden z Dvanástich, ktorých si Pán vyvolil, aby chodili s ním, podnietený diablom a túžbou po peniazoch, sa zaviazal, že za tridsať biednych mincí odovzdá Majstra do rúk jeho nepriateľov. Tí sa ho chceli zmocniť, aby ho zabili.

Judáš vedel, že Ježiš sa obvykle uchyľoval do Olivovej záhrady, aby sa tam modlil. Zanechal ho preto vo večeradle s ostatnými učeníkmi a išiel oznámiť veľkňazom, že nadišla vhodná chvíľa, aby sa Majstra zmocnili. S družinou, ktorú pre tento cieľ pripravil veľkňaz, išiel zradca na stretnutie s Pánom v Getsemanskej záhrade.

Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?“ 

Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.“ Povedal im: „Ja som.“ Bol s nimi aj zradca Judáš.

Ako im povedal: „Ja som,“ cúvli a popadali na zem. 

Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?“

Oni povedali: „Ježiša Nazaretského.“ 

Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!“ Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“

Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. 

Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!“ 

Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka (Jn 18,4-13).

A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi (Jn 18,24).

Posvätný text nám hovorí, že Ježiš vedel všetko, čo má na neho prísť – vopred to viackrát oznámil! Mohol teda využiť dlhú dobu modlitby k tomu, aby sa skryl, ale neurobil tak. Prijal, že sa odovzdá mučeníctvu a smrti, pretože to bola Otcova vôľa. Prijal ľudskú prirodzenosť, aby tak mohol vykonať naše vykúpenie. Nechal sa obetovať na kríži, aby mohol priniesť Otcovi dôstojnú náhradu za naše hriechy.

Čisté zvieratá, ktoré boli v Starom zákone obetované ako zmierne obety za hriechy Božieho ľudu, boli len obrazom Krista, jedinej obete s nekonečnými zásluhami, schopnej priniesť dôstojnú náhradu, a tak zaplatiť za naše neprávosti.

Tipy na knihy:

• Ako sa modliť ruženec
• Ruženec – záchrana pre svet
• 26 apoštolov ruženca

Ôsme tajomstvo: Ježiš je bičovaný a korunovaný tŕním

V ôsmom desiatku ruženca si pripomíname Ježiša Krista korunovaného tŕním a bičovaného. Po tom, čo sa Ježiš odovzdal do rúk svojich nepriateľov, aby bol obeťou, prinesenou za naše hriechy, bol odsúdený veľradou, ktorej predsedal veľkňaz Kajfáš. Bol odvedený do pretória k rímskemu miestodržiteľovi vlády Pilátovi. Bol potupený, vysmievaný, posmešne vyhlásený za kráľa, zbičovaný a korunovaný tŕním.

Evanjelium rozpráva, že keď Pilát zistil Ježišovu nevinu, nechal ho zbičovať:

Nato vzal Pilát Ježiša a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu a položili ju Ježišovi na hlavu, obliekli ho do purpurového plášťa, prichádzali k nemu a hovorili: Nech žije kráľ Židov! A bili ho po tvári (Jn 19,1-3).

Predtým, než Pilát nariadil Ježiša zbičovať, spýtal sa ho, či je kráľ.

Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je odtiaľto. Nato mu Pilát povedal: Tak predsa si kráľ? Ježiš odpovedal: Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas. (Jn 18,36-37).

Bola to táto odpoveď, ktorá poslúžila vojakom ako dôvod na to, aby sa Ježišovi posmievali ako kráľovi.

Ave Maria!

Vojaci zanechali Ježiša v poľutovaniahodnom stave. Keď ho Pilát takého uvidel a chcel ho ešte zachrániť, predviedol ho znovu pred ľud.

Potom Pilát znova vyšiel a povedal im: Pozrite, vediem vám ho von, aby ste spoznali, že na ňom nenachádzam nijakú vinu.

Nato oni začali kričať: Preč s ním, preč s ním! Ukrižuj ho! Pilát im povedal: Vášho kráľa mám ukrižovať? Veľkňazi odpovedali: Nemáme kráľa, iba cisára! Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. Prevzali teda Ježiša (Jn 19,4.15-16).

Ak Boh dopustí, aby sme boli obeťou ľudskej nespravodlivosti, pozerajme sa na Ježiša a nasledujme ho s vierou.

Deviate tajomstvo: Ježiš nesie kríž na Kalváriu

V deviatom tajomstve ruženca si pripomíname Ježiša Krista s krížom na ceste na Kalváriu. Keď Pilát vydal Ježiša, aby bol ukrižovaný, vojaci ho nútili, aby prešiel cestu na Kalváriu uprostred urážok a výsmechu vzbúreného ľudu a niesol na ramenách kríž, na ktorý mal byť pribitý. Svätý Ján opisuje túto udalosť nasledujúcimi slovami:

Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. Prevzali teda Ježiša. Niesol si kríž a šiel na miesto nazývané Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a spolu s ním aj iných dvoch, z jednej i z druhej strany, a Ježiša uprostred (Jn 19,16-18).

Nasledujme príklad Ježiša Krista, ktorý za nás niesol kríž odsúdenia, a nesme svoj každodenný kríž s vierou, nádejou a láskou.

Desiate tajomstvo: Ježiš zomiera pribitý na kríž

V desiatom tajomstve ruženca si pripomíname smrť Ježiša Krista, pribitého na kríž. Keď došiel na vrchol hory Kalvária, vedený vojakmi, ktorí ho týrali, bol pribitý na kríž. Tam ešte niekoľko hodín trpel a bol v agónii, než naposledy vydýchol. Boli tri hodiny popoludní.

Svätý Ján opisuje tento záver Pánovho pozemského života takto:

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. Keď Ježiš zbadal matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: Žena, hľa, tvoj syn! 

Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. 

Potom, keďže Ježiš vedel, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: Som smädný! Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda špongiu nasiaknutú octom na yzopovú palicu a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: Je dokonané! Naklonil hlavu a odovzdal ducha (Jn 19,25-30).

Smrť Ježiša Krista je náš život, pretože on zomrel, aby nám dal večný život. Nejaký čas predtým povedal:

„Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca“ (Jn 10,17-18).

Na Ježišovom utrpení a smrti sa doslova splnilo to, čo vzhľadom k nemu pred mnohými rokmi povedal prorok Izaiáš: Bol týraný, ale podrobil sa a neotvoril ústa. Ako baránok vedený na zabitie a ako ovca, ktorá mlčí pred strihačmi, neotvoril ústa. Odstránený bol súžením a nespravodlivým súdom. Kto sa stará o jeho právo?

Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa). Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný. Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov (Iz 53,7-8.12).

Preto Ježiš Kristus na kríži prosil Otca o odpustenie pre svojich nepriateľov:

Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia (Lk 23,34).

Ave Maria!

Zdroj: Sestra Lucia, Výzvy Fatimského posolstva

Masima