Blahoslavená Anna Mária Taigi, príklad nadprirodzenej lásky k blížnemu

Svätci milujú Stvoriteľa a tvorov iba jednou láskou, preto aj obete, ktoré prinášajú pre blaho blížnych, sú prejavmi živej lásky k Bohu.

Anna Mária Taigi sa narodila 29. mája 1769 v rodine lekárnika v talianskej Sienne. Keď však otec prišiel o majetok a tiež aj o miesto, presťahoval sa s rodinou do Ríma, kde malá Anna Mária dostala u tamojších rádových sestier skvelú náboženskú výchovu.

Po skončení školy bola učnicou u krajčírky, neskôr pracovala u jednej šľachtičnej ako komorná. Veľmi skoro sa vydala za Domenica Taigiho, ktorý bol výbušnej povahy a ktorému porodila sedem detí.

Manželia netrpeli veľkou chudobou, ale ani neboli veľmi bohatí. Napriek tomu si mladá manželka Anna Mária dávala najmä v prvých rokoch manželstva záležať na vzhľade a hoci nemali peňazí nazvyš, rada sa vyobliekala.

Raz sa na nejaký sviatok ovešala trblietavými čačkami a vykračovala si po chodníku, keď zachytila karhavý rehoľníkov pohľad, ktorý ju zasiahol hlboko do duše. Bol to Boží podnet. Osvietená poznaním, že dosiaľ žila zle, vybrala sa na generálnu svätú spoveď.

Hlboká ľútosť a prísny duch pokánia, ktoré po spovedi naplnili jej vnútro, ju povzbudzovali v odriekaní si každej márnivosti. Sama si uložila zbožné cvičenia. A aj keď mala veľkú rodinu, dokázala si to zariadiť tak, aby tým netrpeli jej povinnosti manželky, matky a ženy v domácnosti. Naopak! Veselo a trpezlivo znášala všetky starosti, hnevlivú a náladovú povahu svojho muža aj výchovu detí. Jej prívetivosť pôsobila priaznivo na všetkých, ktorí sa s ňou stretli.

Kto u nej hľadal pomoc v duševnej núdzi, mohol si byť istý, že bude celkom potešený. Ak išlo o hmotný nedostatok či časné starosti, Anna Mária sa nehanbila ísť po žobraní, aby nasýtila chudobných. Doma vravela: „Neodmietajte prosiacich, ak práve nemáte peniaze. Dajte im aspoň kúsok chleba, viete, kde je.“ Aby almužny nezaťažovali rodinu, často pracovala aj v noci.

Anna Mária Taigi rada navštevovala nemocnice, aby prinášala telesné občerstvenie so slovami útechy tým, ktorí sa v nich liečili. Do špitálov brávala aj svoje dcéry a takto vo svojich deťoch pestovala najušľachtilejšie ľudské city. Práve v dome pre nevyliečiteľných pacientov sa Anna Mária stala nenahraditeľnou, premenila tam celé svoje nadprirodzené nazeranie na človeka na hrdinské skutky lásky a nevyčerpateľnej nehy.

Jedna chorá žena bola zvlášť veľmi nešťastná. Mala znetvorenú tvár plnú jaziev, zvnútra takú rozožratú, že jej sotva ostal otvor, ktorým mohla niečo požívať. Lekári ju skrývali, pretože sa na tvár plnú hnisu skutočne nedalo pozerať. A práve táto úbohá žena sa stala predmetom zvláštnej lásky Anny Márie. Sedávala pri jej posteli, hladila ju a utešovala s takou úprimnosťou, že dávno zvädnuté srdce nešťastnej ženy vydalo výhonky viery a nádeje.

Inokedy uvidela cestou z kostola ležať na chodníku schátranú ženu, ktorej ústa boli postriekané penou. Nikto si ju nevšímal, zato Anna Mária sa k nej zohla utrela jej ústa svojou vreckovkou. Potom úbožiačke pomohla vstať a posadila ju na najbližšej lavičke. Ženu tam nechala sedieť a zabehla do najbližšieho obchodu, chorej priniesla jedlo a zostala pri nej, až pokým sa nezotavila.

Takéto nehľadané, mnohokrát pokorujúce prejavy lásky k všetkým trpiacim ukazujú na hlboké zjednotenie a zakorenenie v Ježišovi Kristovi, ktorý skrze blahoslavenú Annu Máriu konal, liečil a uzdravoval.

Raz išla Anna Mária Taigi k spovedníkovi. Cestou ju zastihol poriadny lejak, takže sa celkom premočená musela uchýliť k známej rodine. Jej hostiteľka podotkla, že v dome je osoba v smrteľnom zápase. Anna Mária okamžite požiadala, aby ju doviedli k umierajúcej žene.

S veľkým súcitom pozrela na sinavú tvár chorej ženy, položila jej ruku na hlavu a po kratučkej modlitbe povedala: „Buďte pokojní, milosť jej už je udelená.“

O tom, že Anna Mária neklamala, sa mohli presvedčiť o niekoľko hodín. Chorá žena sa prebudila svieža a mala veľký hlad. Jej život bol zachovaný.

Jedna rehoľníčka mala byť operovaná kvôli rakovine pŕs. Odporúčali ju modlitbám Anny Márie, ktorá vravela: „Ak má sestra veľkú vieru, bude uzdravená bez operácie.“

Žiaľ, rehoľníčka bola malomyseľná, takže jej spovedník musel použiť celú svoju výrečnosť, aby požila olej, ktorý jej na vyliečenie poslala Anna Mária. A vzápätí bol viditeľný aj účinok modlitieb Anny Márie. Rehoľná sestra bola už nasledujúcu noc uzdravená. Všetci, ktorí pozorovali priebeh jej choroby, boli užasnutí.

Tipy na knihy:

Anna Mária Taigi pomohla aj etruskej kráľovnej Márii Lujze, ktorá trpela silnými záchvatmi dýchavičnosti. Hoci ju liečili odborníci najzvučnejších mien, jej stav sa nezlepšil.

Keď sa kráľovná dopočula o obdivuhodnej žene Anne Márii, dala si ju zavolať. Krátka audiencia bola účinnejšia než dlhé porady a ordinácie všetkých chýrnych špecialistov.

Anne Márii stačilo prísť, dotknúť sa kráľovnej obrázkom Panny Márie a obťažujúca choroba sa viac nevrátila. Prostá žena sa potom stala najvplyvnejšou kráľovninou radkyňou, no túto výsadu nikdy nevyužila na to, aby z nej ťažila hmotne či spoločensky.

Netreba sa teda čudovať, že sa povesť Anny Márie bleskovo šírila. V prvých rokoch bola ustavičnými návštevami celkom zmorená, veď ju navštevovali celé húfy ľudí.

Ku koncu života jej vlastné choroby žiaľ nedovolili dostatočne sa pohybovať, ale napriek tomu – často s vypätím posledných síl – išla všade, kde bola potrebná. Ale hoci nerobila rozdiely medzi chorými, predsa len mali chudobní vždy prednosť.

Počas svojho života mala okrem dobročinnosti a predovšetkým lásky k blížnemu aj štyridsaťsedem rokov tajomné zjavenie, aké sa u žiadneho svätého nevyskytovalo.

Pán jej povedal: „Ukazujem ti zrkadlo, vďaka ktorému porozumieš, čo je dobré a čo je zlé.“

Anna dodala, že uprostred „slnka“ bolo vidieť sediacu postavu nekonečnej dôstojnosti a majestátu. Jej hlava bola obrátená k nebu, akoby znehybnená v extáze, a z čela jej stúpali nahor dva lúče. Pravdepodobne išlo o personifikáciu múdrosti.

Na svetlom disku bola viditeľná aj tŕňová koruna a kríž ako symboly Ježiša Krista. Samo slnko je symbolom božstva Najsvätejšej Trojice.

Anna Mária Taigi to opísala takto: „V tomto slnku sa objavovali obrazy ako v »Laterne magica«.“ Toto nadprirodzené znamenie prijala s veľkou pokorou a posluhovala si ním k dobru blížnych. V terči tohto slnka takisto videla priebeh európskych sociálnych a politických udalostí, najmä ak sa týkali dejín Cirkvi.

Obrazy, ktoré Anna Mária videla, neboli preludy ani výtvory fantázie. Popisovala s najväčšou presnosťou miesta v Taliansku aj v zahraničí, na ktorých nikdy nebola, osoby, s ktorými sa nikdy nestretla, a podrobne predpovedala udalosti, ktoré sa uskutočnili v neskoršej dobe.

Anna Mária Taigi zomrela po dlhšej chorobe 9. júla 1837 a je pochovaná v kostole San Crisogono v Ríme. V roku 1920 ju blahorečil pápež Benedikt XV. a keď v roku 1968 otvorili jej truhlu, telo blahoslavenej Anny Márie Taigi našli aj po vyše sto rokoch neporušené.

Masima