Máriin chrám: Čistý zmysel pre Boha

Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. Lk 1, 35a

Ktože je tá, čo vystupuje zo stepi, opretá o svojho milého? Pies 8, 5a

Mária na púšti nie je prelud, ale pravá Kráľovná púšte. Pred všetkými ľuďmi práve k nej zaznelo, že Boh ju vyvedie, aby sa prihovoril jej srdcu: stalo sa tak jedinečným spôsobom, keď nestvorené Slovo zostúpilo, aby žilo v nej (porov. Lk 1, 38). V samote, v tichu, počala v úplnej skrytosti a potom, aj keď nie zo sveta, vrátila sa do sveta, aby mu darovala svojho milovaného a prevzala o nás starostlivosť.

Pustovník by márne hľadal Ježiša, keby tu nebola Mária – púštna oáza, ktorá ukrýva pramene osviežujúcich vôd, a „svätostánok najvyššieho Boha“. Jednou z najväčších milostí, aké môžeš prijať, je objaviť mariánsky chrám a vykonať púť, aby si sa tam stretol s Ježišom, večne „žijúcim v Márii“. Ako traja mudrci, ktorí našli dieťa a jeho matku, ani ty by si nikdy nenašiel jedného bez druhého (porov. Mt 2, 11).

Pamätaj, že Mária je nielen Božou Matkou, ale aj tvojou a v poriadku milosti jej vďačíš za všetko. Keď dala svetu Ježiša, dáva ho i tebe: z nej sa krstom zrodil aj v tvojej duši, kde ho necháva rásť, aby ťa pretvárala na jeho obraz. Na rozdiel od iných prieskumníkov máš to šťastie, že sa vydávaš na púšť pod bdelým dohľadom Matky, ktorá ti ukazuje, akou cestou sa máš vybrať, chráni ťa svojou rukou a zabezpečuje všetky tvoje potreby, z ktorých prvá je potreba Boha:

Keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší. (Ž 73, 25)

A ona zariadi, aby si k nemu prišiel.

Ježiš je svetlo, Mária svietnik, ktorý ho nesie; Ježiš je manna, Mária nádoba, ktorá ju uchováva; Ježiš je kadidlo, Mária zlatý oltár, na ktorý sa kladie; Ježiš je žeravý uhlík, Mária kadidelnica, v ktorej horí; Ježiš je chlieb života, Mária stôl, na ktorom sa nám ponúka; Ježiš je Boh, ktorému sa klaniame, Mária svätyňa svätých, kde prijíma našu poklonu.

Počas deviatich mesiacov, keď vtelené Slovo spočívalo v matkinom lone, to všetko bolo pravdou telesne. A zostáva to pravdou aj duchovne vďaka putám milosti, ktoré spájajú Krista a Pannu, a vďaka jej povolaniu byť Matkou ľudstva.

Svojou prítomnosťou Boh z nej utvára chrám Trojice, „Božie mesto“ (porov. Ž 46, 5), ktorého „brány má radšej ako všetky stany Jakuba“ [porov. Ž 87, 2 (LXX)], ktoré si vyvolil a o ktorom hovorí: „Tu budem odpočívať naveky a tu budem prebývať, ako som chcel“ (porov. Ž 132, 13-14); je vrchom, ktorý si Boh prial ako svoj stánok, aby v ňom pobudol navždy (porov. Ž 68, 16).

S láskou premýšľaj, akým spôsobom a na akom stupni dokonalosti je Mária Božím chrámom, a uvedom si, že aj ty a tvoje telo ste chrámom Ducha Svätého:

Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? (1 Kor 3, 16; porov. 2 Kor 6, 16)

U  teba nebolo vždy tak, zatiaľ čo ona taká bola od okamihu svojho počatia. Duch Svätý pôsobí v tebe vďaka posväcujúcej milosti, ktorá ho priťahuje, i druhé dve božské osoby. V Panne však sídli ako vo vlastnom; keďže je Matkou vteleného Slova, Duch jej Syna jej patrí akoby právom, čo ju robí jeho riadnou, výsadnou svätyňou.

Je sídlom múdrosti, „sedes sapientiae“, nielen v  zmysle, že nestvorená múdrosť sa vtelila v jej lone: zostáva ním aj po Ježišovom narodení. Keď ju Slovo prijalo ako svoju Matku, uzavrelo s ňou zväzok porovnateľný s manželstvom. Boh ich spojil vzťahom spolupatričnosti, takej solidarity, v  ktorej sa delia o všetko, čo majú, aby dosiahli dielo vykúpenia. S ohľadom na ich spoluprácu ju obdaril všetkými privilégiami ich „božského manželstva“ a urobil z nej telom i dušou najčistejší, najkrajší chrám, aký kedy bol: čistý, pretože bola počatá bez poškvrny, krásny, pretože je plná milosti.

V tomto chráme Boh uložil poklady, ktoré nachystal pre nás, a všetko ich rozdeľovanie zveril do Máriinej materskej starostlivosti.

Cez ňu prúdi do teba Ježišov život, na tvojej strastiplnej ceste púšťou, kde viac než ktokoľvek iný potrebuješ pomoc. Pre teba, ktorý hladuješ a žízniš po božskom, Cirkev vkladá do Máriiných úst slová:

Všetci smädní, poďte k vodám, a ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte a jedzte, poďte, kupujte bez peňazí, bezplatne víno a mlieko! 29 (Iz 55, 1)

Vdychuj vôňu kadidla, ktorá stúpa zo svätyne. Ak niekedy žila kontemplatívna osoba, ktorá sa nikdy nevzdialila z Božej prítomnosti, bola ňou Mária. Nevylievala si srdce v slovách, ale svoju panenskú dušu vystavila hrejivému svetlu Božej lásky, aby ju prenikli jej lúče. Ako priezračné zrkadlo, ktoré nezatemnil nijaký tieň, zachytávala Boží obraz a odrážala ho späť v poklone a chvále; čo dostala v milosti, vrátila v sláve:

Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi. (Lk 1, 46-47)

Keby si len mohol byť ako ona – „načisto schopný Boha“! Načo by si utekal do púšte, načo odväzoval všetky prístavné laná, načo odpájal všetky antény, načo staval múry okolo svojej samoty, ak nie nato, aby si si zachoval alebo obnovil panenstvo svojej duše? Po tvojom krste a  skôr, ako by sa do nej mohli vkradnúť stvorené veci, sa z  tvojej duše vznášal len jeden oslavný spev: láska a  chvála, ktorú si navzájom vzdávajú tri božské osoby. A práve on bol darovanou piesňou, ktorej, i jej ozvene, Mária po celý čas načúvala v milosti, aby od nej prúdila späť k jej blaženému prameňu:

Sväté je jeho meno. (Lk 1, 49)

Preto by si mal mať len jedno želanie: počúvať večné „glória“ zaznievajúce v hĺbke tvojej duše, čo je možné len v čistote, tichu a pokoji.

Tento úryvok pochádza z knihy Vnútorná pustovňa, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.