Sestra Lucia z Fatimy vysvetľuje tajomstvá slávnostného ruženca

V predošlých dvoch článkoch sme si vysvetlili radostné a bolestné tajomstvá, dnes sa budeme venovať slávnostným tajomstvám.

Jedenáste tajomstvo: Ježišovo zmŕtvychvstanie

V jedenástom desiatku ruženca si pripomíname zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Pravda o Pánovom zmŕtvychvstaní spočíva na historických znameniach a ukazovateľoch tej najreálnejšej pravdivosti. Najprv je to Ježišovo predvídanie a predpovedanie tejto udalosti, čo bolo dôvodom toho, že samotní Židia postavili stráž k hrobu, kde bolo uložené jeho mŕtve telo.

To, že došlo k uskutočneniu zmŕtvychvstania, dosvedčuje prázdny hrob a predovšetkým mnohé svedectvá tých, ktorí videli Ježiša po tom, čo vstal z mŕtvych: jedia s ním za stolom, dotýkajú sa rán na jeho rukách a boku a žijú spolu s ním štyridsať dní, počas ktorých im vzkriesený Ježiš dáva potrebné poučenie a moc pre Cirkev. Apoštoli a mnohí učeníci sú si o tom takí istí, že položia vlastný život na obranu tejto pravdy, ktorú potvrdzujú.

Prvú správu o skutočnosti zmŕtvychvstania prijali ženy, ktoré nemohli na vigíliu náležite nabalzamovať Pánovo telo, a preto prišli znovu v nedeľu ráno, aby mu preukázali poslednú úctu. Oznámil im to anjel, ktorý odstránil kameň z hrobu. Svätý Matúš nám o tejto udalosti rozpráva nasledujúcim spôsobom:

Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: »Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.« Hľa, povedal som vám to.“ Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ (Mt 28,1-10)

V evanjeliu svätého Marka máme rozprávanie o tej istej udalosti:

Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: »Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.«“ (Mk 16,1-7)

Ave Maria!

Dvanáste tajomstvo: Ježišovo nanebovstúpenie

V dvanástom desiatku ruženca si pripomíname nanebovstúpenie Ježiša Krista. Ježiš Kristus po svojom zmŕtvychvstaní zotrval so svojimi apoštolmi a učeníkmi ešte štyridsať dní, počas ktorých s nimi žil a dôverne sa s nimi stýkal. Zároveň im oznámil svoje skoré nanebovstúpenie.

Márii Magdaléne, jednej zo žien, ktoré prišli k hrobu ráno v deň vzkriesenia, sa zjavil Pán. Keď sa mu vrhla k nohám, akoby ho chcela zadržať, Ježiš jej povedal:

Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu“ (Jn 20,17).

Udalosť Ježišovho nanebovstúpenia zaznamenáva svätý Marek týmito slovami:

Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha (Mk 16,19).

V Evanjeliu svätého Lukáša je Ježišovo nanebovstúpenie popísané týmito slovami:

Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema (Lk 24,50-52).

A ten istý svätý Lukáš v knihe Skutkov apoštolov istým spôsobom dopĺňa svoje rozprávanie:

A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.“ A zhromaždení sa ho pýtali: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?“ On im povedal: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“ Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať“ (Sk 1,4-11).

Keď svätý Peter hovoril k zástupu po zoslaní Ducha Svätého, povedal:

„Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie. Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. Božia pravica ho povýšila, a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete. Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.« Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom, aj Mesiášom“ (Sk 2,14.29-36).

Tak sme dobre dokázali pravdu o Ježišovom nanebovstúpení, ktorá nepripúšťa žiadne pochybnosti. Preto v ňu s Cirkvou veríme a našu vieru vyznávame slovami: tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha, Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych (ako hovorí Krédo čiže Apoštolské vyznanie viery).

Trináste tajomstvo: Zoslania Ducha Svätého

V trinástom desiatku ruženca si pripomíname zoslanie Ducha Svätého apoštolom. Kniha Skutkov apoštolov nám hovorí, ako sa udalosti odohrali. Po nanebovstúpení Pána zostúpili učeníci a apoštoli z Olivovej hory a prišli do Jeruzalema:

Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi. Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť (Sk 1.13-14; 2,1-4).

Ave Maria!

Tipy na knihy:

• Ako sa modliť ruženec
• Prečo ruženec? Prečo dnes?
• 26 apoštolov ruženca

Štrnáste tajomstvo: Nanebovzatie Panny Márie

V štrnástom desiatku ruženca si pripomíname nanebovzatie Panny Márie, Matky Božej. Cirkev po tom, čo mnoho rokov študovala túto udalosť, vyhlásila nanebovzatie Panny Márie za článok viery. Urobila tak vďaka pomoci Ducha Svätého. Preto veríme, že Matka Božia bola s telom a dušou vzatá do neba.

Mária, uchránená od dedičného hriechu vo chvíli svojho počatia pre zvláštne Božie privilégium, bola Bohom tiež oslobodená od trestu, ktorý odsudzoval ľudský rod k rozkladu v hrobe. „Prach si a na prach sa obrátiš“ (Gn 3,19): toto bol rozsudok vynesený Bohom v dôsledku hriechu Adama a Evy a ako jeho trest.

Mária bola oslobodená od dedičstva tohto hriechu, a preto nepodstúpila jeho trest. Ešte pred prednesením tohto rozsudku vyhlásil Boh, že príde výnimočná žena, aby v nej a s ňou uskutočnil cieľ, ktorý si zaumienil, keď stvoril človeka. Boh predsa nemohol stroskotať vo svojich stvoriteľských plánoch! Stvoril človeka, ktorému určil večný život. Nemohol ho preto nechať navždy v smrti hriechu a prachu zeme.

Myslel tým na Máriu, pokornú dcéru ľudského rodu. Pre zvláštne privilégiá, ktorými ju Boh obdaril, bola vyvýšená nad každého iného tvora a oslobodená od poškvrny dedičného hriechu.

Myslel na Máriu, čistú a nepoškvrnenú, aby z nej prijal ľudskú prirodzenosť, ktorú mal vziať na seba pre uskutočnenie diela nášho vykúpenia. Boh nemohol vziať na seba ľudskú prirodzenosť poškvrnenú hriechom a spojiť ju s prirodzenosťou božskou.

Hneď po tom, čo bol spáchaný prvotný hriech, ktorý odsúdil ľudský rod, Boh prehovoril k diablovi, ktorý na seba vzal podobu hada a naviedol prvé ľudské bytosti k zlu, a povedal mu: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“ (Gn 3,15).

Táto žena, predurčená Bohom k tomu, aby dala Kristovi ľudskú prirodzenosť a bola s ním Spoluvykupiteľkou ľudského rodu, nemohla zostať v tieni smrti, pretože nepodliehala rozsudku za hriech. Preto je Mária prvotinou vykúpenia uskutočneného Kristom a pre Kristove zásluhy bola s telom i dušou vyzdvihnutá do neba, kde v Bohu žije a kraľuje spolu so svojím Synom a večným Otcom.

Ave Maria!

Pätnáste tajomstvo: Korunovanie Panny Márie v nebi

V pätnástom desiatku ruženca si pripomíname korunovanie Panny Márie v nebi za Kráľovnú neba i zeme, anjelov a svätých. Boh je jediný kráľ, ktorého kráľovstvo nemá konca. Keď sa Pilát pýtal Ježiša, či je kráľ, Pán odpovedal:

„Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18,36-37).

Ježišovo kráľovstvo je kráľovstvo pravdy. Pilát, aj keď nechcel čakať na odpoveď na otázku, ktorú on sám položil, aspoň uznal obvinenia, ktoré Židia vzniesli proti Ježišovi, že totiž usiluje o kráľovstvo. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ“ (Jn 19,19).

Ježiš mnohokrát hovoril o Božom kráľovstve. Vzhľadom k okamihu svojho vstupu do času hovorí:

Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý naň ide násilím (Lk 16,16).

Ale nie všetci ho zdedia:

Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca (Mt 13,41-43).

Keď anjel zvestoval Panne Márii vtelenie Božieho Slova, povedal jej:

„Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk 1,31-33).

Boh je jediný večný kráľ. Jeho Syn sa preto stáva človekom a rodí sa, aby ľudstvu znovu otvoril prístup do večného Božieho kráľovstva: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18,37). Jeho kráľovstvo nebude mať konca.

Pri zrodení Syna je práve Mária Matkou Božou a nevestou Ducha Svätého, lebo počala jeho pôsobením: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn“ (Lk 1,35).

Tak je Mária vo svojej hodnosti Matky Božej a nevesty Ducha Svätého Kráľovnou. Preto ju Boh nemohol nepovýšiť s telom i dušou do neba, kde mala byť korunovaná za Kráľovnú anjelov a svätých.

V Apokalypse nám svätý Ján hovorí, že videl v nebi ženu odetú slnkom, pod jej nohami mesiac a s korunou z dvanástich hviezd okolo hlavy (porov. Zj 12,1). Veríme, že Mária je táto žena korunovaná Bohom. A Cirkev slávi sviatok Panny Márie Kráľovnej 22. augusta. S celou Cirkvou ju uctievajme a vyhlasujme za Kráľovnú neba a zeme! Denne ju pozdravme, vzývajme a spievajme týmito slovami: Zdravas‘, Kráľovná, Matka milosrdenstva, život, sladkosť a nádej naša, Zdravas‘!

Zdroj: Sestra Lucia, Výzvy Fatimského posolstva

Masima