Hriech, modlitba a odpustenie

V Shakespearovom Hamletovi sa kráľ Claudius trápi svojimi hriechmi. Zabil vlastného brata a klame dánsky ľud vo svoj prospech, keď im tvrdí, že kráľ Hamlet zomrel prirodzenou smrťou. Je teda vrah a klamár. Tým, že sa oženil s manželkou svojho brata, stáva sa okrem Hamletovho strýka aj jeho svokrom. Má dobrý dôvod na to, aby sa zmietal vo výčitkách svedomia.

„Môj ohavný hriech volá do neba!“ uvádza vo svojom monológu, „je na ňom starodávne prekliatie — za bratovraždu! Hoci rád by som, už nevládzem sa ani pomodliť. Hriech mocnejší je ako úmysel“ (3. dejstvo, 3. scéna).

Dokáže vysloviť slová, ale nie je schopný sa modliť. Nedokáže pripojiť svoje srdce k modlitbám: „Keď slovo vzlietne, myšlienka ho stiahne: bezkrídle slovo neba nedosiahne.“ Zatiaľ čo sa nedokáže modliť, je schopný úprimne uvažovať. To len zvyšuje jeho sebatrýznenie. Uvedomuje si, že nechce opustiť dôvody svojho zločinu: „Mám korunu i kráľovnú; sen sa mi naplnil.“ Pretože je nekajúci, nedokáže sa úprimne modliť. A pretože sa nemôže modliť, nemôže mu byť odpustené.

Modlitba je prostriedok, ktorý umožňuje odpustenie hriechu. Božie milosrdenstvo sa neudeľuje bez rozdielu. Boh je spravodlivý a nebude rozdávať svoje odpustenie, pokiaľ hriešnik zostane nekajúci. Klaudius nie je schopný konať pre ťarchu svojich hriechov. Nemôže sa ani modliť, ani nájsť pokoj. Ocitá sa v ťažkej dileme.

Naproti tomu svätý Augustín sa dokázal modliť s úprimným srdcom, a preto bol zbavený hriechov. Na začiatku X. knihy svojich Vyznaní Augustín píše: „Lebo hľa, ty miluješ pravdu, a kto koná pravdu, prichádza k svetlu. Chcem to robiť vo vyznaniach, vo svojom srdci pred tebou, vo svojom písme pred mnohými svedkami.“

Augustín mohol povedať to, čo Claudius povedať nemohol: „Slovo vzlietne spolu so srdcom: zjednotené vždy dosiahnu nebo.“ Augustín tiež chce, aby sa svet dozvedel o jeho vyznaniach, aby sa ostatní mohli poučiť o podstate modlitby a odpúšťajúcom Bohu. Romano Guardini vo svojej knihe Augustínovo obrátenie uvádza, že „skutočný význam spovede je snaha duše dosiahnuť Boha, aby tak dosiahla plnosť bytia a sebarealizáciu“. Augustín ďakoval Bohu za to, že mu odpustil „moje minulé hriechy a [zatiahol] nad nimi závoj, a tak si mi dal šťastie v sebe samom, keď si zmenil môj život vierou a svojou sviatosťou“. Spoveď a obrátenie boli prelomovým bodom v jeho živote. Neskôr sa stal biskupom v Hippo, autorom mnohých kníh a jedným z najvplyvnejších zo všetkých učiteľov Katolíckej cirkvi.

Pred svojím obrátením Augustín povedal: „Pane, urob ma čistým – ale ešte nie“. V tomto prípade iba koketoval s modlitbou a nebol ani úprimný, ani kajúci. S týmto flirtovaním – akoby modlitbou na polceste – sa môže stotožniť mnoho ľudí. Modlitba si však vyžaduje ochotu slúžiť Bohu v pravde, ako aj s jasným cieľom: napraviť sa.

Tipy na knihy:

Ako sme už uviedli, modlitba je nevyhnutným spojivom medzi hriechom a odpustením. Život je ťažký a pokušenia môžu byť zvodné aj demoralizujúce. Ľudia robia chyby, ktoré čoskoro oľutujú. V mnohých prípadoch sú tieto chyby natoľko závažné, ako v prípade kráľa Klaudia, že stoja v ceste ich vyznaniu. Treba však mať na pamäti dve veci: Vyznanie a odpustenie je možné aj pri tých najťažších hriechoch. Životné výhody, ktoré môže priniesť modlitba, môžu kajúcnikovi poskytnúť nový a bohatší život.

Významný teológ Hans Urs von Balthasar vo svojej knihe Modlitba píše o tom, že modlitba zachraňuje a obnovuje život. Modlitba, poznamenáva, „je ako lanový rebrík hodený nám v nebezpečenstve utopenia, aby sme mohli vystúpiť na loď; alebo ako koberec rozprestretý pred nami, ktorý vedie k Otcovmu trónu; ako pochodeň svietiaca v temnote mlčanlivého a pochmúrneho sveta, v ktorej svetle nás už neobťažujú problémy, ale učíme sa s nimi žiť“.

Ženy, ktoré podstúpili umelý potrat, najmä katolíčky, sú zvyčajne presvedčené, že ich hriech je neodpustiteľný. Koniec koncov, Druhý vatikánsky koncil uvádza, že potrat je „ohavný zločin“. Niektoré z nich sa dlhý čas zdržiavali mimo svätej omše a sviatostí. Niektoré sa obávajú, že trest exkomunikácie, ktorý bol na nich uvalený, je neodvolateľný. Hoci pre mnohé z týchto žien bolo ťažké ísť priamo na spoveď, nemalo by byť také ťažké modliť sa. Modlitba je dôležitým odrazovým mostíkom k spovedi a napokon k odpusteniu. Pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium Vitae (Evanjelium života) uvádza, že „určite to, čo sa stalo, bolo a zostáva strašne zlé. Nepodliehajte však skľúčenosti a nestrácajte nádej“.

Existuje niečo oveľa horšie ako hriech. A to je dovoliť hriechu, aby ovládol náš život. Takto sa hriech v priebehu života znásobuje. Táto myšlienka poskytuje dodatočný dôvod na to, aby sme sa začali modliť, modliť sa za nádej a odvahu vyznať sa. V stávke je budúcnosť človeka, a tá by nemala byť v rukách hriechu.

Autor: Dr. Donald DeMarco

Článok bol prvýkrát publikovaný dňa 26. 3. 2024 na portáli Catholic Exchange.