Rozjímanie nad bolestným ružencom s Fultonom Sheenom

AGÓNIA V GETSEMANSKEJ ZÁHRADE

Naši blížni nám môžu pomôcť len vtedy, keď sú naše potreby ľudské. Ale v hodine našej najväčšej núdze nás niektorí z nich zrádzajú a iní spia. V skutočne hlbokej agónii musíme volať k Bohu. Keď prežíval smrteľnú úzkosť, modlil sa. To, čo sa dovtedy javilo ako tragédia, sa teraz stáva odovzdaním sa do Otcovej vôle.

BIČOVANIE

Toto drásanie svätého tela nášho Pána predpovedal Izaiáš viac ako sedemsto rokov predtým: „Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili“ (53, 3). Veľké duše sú ako veľké hory; vždy priťahujú búrky. Na ich telách sa rozbíjajú hromy a blesky zlých ľudí, pre ktorých je ich čistota a dobrota výčitkou. Ako zadosťučinenie za všetky telesné hriechy i na povzbudenie pre mučeníkov, ktorých mali neskôr biť komunisti a ich praotcovia, vydáva svoje posvätné telo bičom tak, že sa dali spočítať všetky jeho kosti a mäso na ňom viselo ako purpurové handry.

KORUNOVANIE TŔNÍM

Spasiteľ sveta sa stáva bábkou pre tých, ktorí sa hrajú na bláznov: Kráľ kráľov je zosmiešňovaný tými, ktorí nechcú mať iného kráľa ako cisára. Tŕnie bolo súčasťou pôvodnej kliatby na zemi. Aj príroda sa prostredníctvom hriešnych ľudí búri proti Bohu. Ak Kristus nosí tŕňovú korunu, máme my vari túžiť po vavrínovom venci?

Videl som kráčať Božieho Syna korunovaného tŕňovou korunou. „Nedokončil si to vari, Pane?“ povedal som. „Nezniesol si už vari všetky tie muky?“ Obrátil na mňa svoje ubolené oči: „Ešte si to nepochopil? Hľa, každá duša je kalvária a každý hriech drevo kríža.“

NESENIE KRÍŽA

Mnohé kríže, ktoré nesieme, si spôsobujeme sami; vytvárame si ich svojimi hriechmi. Ale kríž, ktorý niesol Spasiteľ, nebol jeho, ale náš. To, že jedno brvno bolo prekrížené, akoby v rozpore s tým druhým, bolo symbolom toho, že naša vôľa bola v rozpore s jeho vôľou. Zbožným ženám, ktoré ho stretli na ceste, povedal: „Neplačte nado mnou“ (Lk 23, 28). Prelievať slzy nad umierajúcim Spasiteľom znamená oplakávať liek; múdrejšie by bolo oplakávať hriech, ktorý to spôsobil. Ak si sama nevinnosť vzala kríž, ako sa naň potom môžeme sťažovať my, ktorí sme sa previnili?

UKRIŽOVANIE

Po pribití na kríž a vyzdvihnutí, aby k sebe pritiahol všetkých ľudí, prichádza výsmech: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť“ (Mt 27, 42). Samozrejme, že nie! To nie je slabosť, ale poslušnosť zákonu obety. Matka nemôže zachrániť samu seba, ak chce vychovať svoje dieťa; dážď nemôže zachrániť sám seba, ak chce, aby vypučala zeleň; vojak nemôže zachrániť sám seba, ak chce ochrániť svoju krajinu; a zachrániť sa nemôže ani Kristus, pretože prišiel zachrániť nás. Ktoré srdce si dokáže predstaviť biedu ľudstva, keby sa Boží Syn zachránil pred utrpením a ponechal padlý svet napospas Božiemu hnevu?

Tento úryvok pochádza z knihy Prvá láska sveta: Mária, Matka Božia, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.