Rozjímanie nad slávnostným ružencom s Fultonom Sheenom

VZKRIESENIE

Veľkonočná nedeľa neprišla do troch dní od premenenia, ale do troch dní od Pánovho umučenia. Láska sa nemá merať podľa radostí a pôžitkov, ktoré prináša, ale podľa schopnosti vyťažiť radosť zo smútku, vzkriesenie z  ukrižovania a  život zo smrti. Ak v  našom živote nebude kríž, nikdy v ňom nebude ani prázdny hrob; ak v ňom nebude tŕňová koruna, nikdy v ňom nebude gloriola. „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“ (1 Kor 15, 55).

NANEBOVSTÚPENIE

V nebi je teraz ľudská prirodzenosť, ako je tá naša. To je prísľubom toho, čo bude jedného dňa naše, ak budeme kráčať po Ježišovej ceste. Vďaka tejto ľudskej prirodzenosti s nami bude vždy hlboko súcitiť a bude s nami vo všetkých našich trápeniach. Teraz k nemu môžeme vystúpiť len v mysli a srdci; naše telá budú nasledovať po poslednom súde. Dovtedy pristupujeme k jeho trónu s dôverou a s vedomím, že prebodnuté ruky rozdávajú najbohatšie požehnania.

ZOSLANIE DUCHA SVÄTÉHO

Tak ako si Boží Syn pri vtelení vzal ľudské telo z lona presvätej Bohorodičky zatienenej Duchom Svätým, tak si teraz na Turíce – keď Duch Svätý zatienil dvanástich apoštolov a ďalších učeníkov, ktorí s Máriou zotrvávali na modlitbách (porov. Sk 1, 14) – berie na seba z lona ľudstva mystické telo. Tým mystickým telom je Cirkev. On je jeho neviditeľnou hlavou, Peter a jeho nástupcovia sú viditeľnou hlavou, my sme údmi a Duch Svätý je jeho dušou. Tak ako Boží Syn kedysi učil, riadil a posväcoval prostredníctvom svojej ľudskej prirodzenosti, tak teraz učí, riadi a posväcuje prostredníctvom iných ľudských prirodzeností spojených do jeho mystického tela, Cirkvi. Nikdy nemôžeme Bohu dostatočne poďakovať za to, že nás urobil členmi svojho jediného ovčinca s jedným pastierom.

NANEBOVZATIE PANNY MÁRIE

Mária nebola ružou, pri ktorej si Boh na čas odpočinul; bola prieplavom, ktorým k nám prišiel Boh. Mária už nemohla žiť bez sna, ktorý zrodila, a ten sen nemohol žiť bez nej, bez jej tela a duše. Jej láska k Bohu ju vyniesla nahor; láska Boha k jeho Matke ju pozdvihla vysoko. Náš Pán nemohol zabudnúť na kolísku, v ktorej ležal. Pri zvestovaní anjel povedal: „Pán s Tebou“ (Lk 1, 28). Pri nanebovzatí mohol povedať: „Mária je s Pánom.“ Jej nanebovzatie je zárukou, že modlitby, ktoré k nej človek adresuje, budú vypočuté. Syn je po pravici Otca, Matka po pravici Syna.

KORUNOVANIE PANNY MÁRIE

Pán sa k nám opäť vracia skrze Máriu, Kráľovnú nebies, a odovzdáva svoj život a svoje požehnanie cez ruky tejto prostredníčky všetkých milostí. On prišiel skrze ňu v Betleheme; skrze ňu sa tiež vraciame my k nemu – a skrze ňu sa on opäť vracia k nám.

Panna Mária odišla do cudzej krajiny
a tam ju korunovali za kráľovnú.
Nikdy ju nikto nemusel zadržať
ani vypočúvať, stačil pohľad na ňu
a podlomili sa im kolená
pri tej nesmiernej kráse…
Tak ako nám.

Panna Mária nosí v cudzej krajine korunu −
korunu, ktorú jej dal Boh.
Ona však nezabudla prizvať svojich
starých spoločníkov,
aby tiež volali a po nej túžili.
A po začutí jej volania
človek dokázal vstať
a s radosťou sa rozbehnúť k bránam záhrobia.

Tento úryvok pochádza z knihy Prvá láska sveta: Mária, Matka Božia, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.