Rozjímanie: Hrdinské podrobenie božského dieťaťa tvrdej skúške obriezky

Duša sa prihovára svojej nebeskej Matke:

Božská Matka, tvoje srdce ma mocne volá k sebe, pretože mi chceš dať účasť na svojich radostiach i bolestiach, aby si ich uložila do môjho srdca ako záloh svojej a Ježišovej lásky, ktorý mi umožní pochopiť, ako veľmi ma milujete a aká naliehavá je moja povinnosť nasledovať vás, a brať si za príklad váš život, aby som sa mohla stať jeho verným obrazom. Svätá Matka, pomôž mi napodobňovať Ježišove i tvoje cnosti.

Ponaučenie Kráľovnej neba:

Najdrahšia dcéra, veľmi túžim po tvojej spoločnosti, aby som ti mohla vyrozprávať náš príbeh lásky a bolesti. Spoločnosť druhého človeka robí naše radosti ešte sladšími, lahodnejšími a milšími, zatiaľ čo bolesť sa prítomnosťou človeka, ktorý nás miluje, zmierňuje a jej bremeno sa delí.

Nuž teda, práve uplynulo osem dní od narodenia božského dieťaťa. Všade vládla sviatočná nálada a nesmierna radosť, celé stvorenstvo oslavovalo svojho Stvoriteľa, ktorý prišiel na svet v podobe malého dieťaťa. Naše radosti však boli prerušené bolestnou povinnosťou − v tých časoch totiž platil predpis, že všetci chlapci sa museli podrobiť obriezke. Pri pomyslení na to, že budem musieť podrobiť svojho milovaného syna, svoj život a samotného Stvoriteľa, takejto krutej bolesti, moje materinské srdce krvácalo od bolesti. Nesmierne som túžila trpieť namiesto neho. Najvyššia vôľa však prevládla nad mojimi materinskými citmi, obdarila ma hrdinskou silou a nariadila mi, aby som dala božské dieťa obrezať. Dcéra moja, nikdy nepochopíš, čo ma to stálo. Zvíťazilo však božské fiat a ja som sa mu spolu so svätým Jozefom podriadila. Obaja sme s tým jednomyseľne súhlasili a dali sme nášho milovaného Syna obrezať. Pri pohľade na bolestivý pohyb nožom mi zovrelo srdce a rozplakala som sa. Plakal aj svätý Jozef a nariekalo aj moje milované dieťatko. Jeho bolesť bola taká veľká, že sa celé chvelo, upieralo na mňa svoj pohľad a hľadalo u mňa záchranu. Bola to pre nás všetkých hodina bolesti a žiaľu. Táto bolesť bola taká veľká, že zasiahla celé stvorenstvo a priniesla mu prvý záloh nového života v mojom Synovi, ktorý ho privedie k spáse.

Moja požehnaná dcéra, mala by si vedieť, že obriezka môjho Syna v sebe skrýva hlboké tajomstvá. Prvé − bola pečaťou, ktorá vtlačila do malej ľudskej prirodzenosti nebeského dieťaťa znak bratstva s celou ľudskou rodinou. Druhé − krv, ktorú pri nej prelialo, bola preddavkom zaplateným Božej spravodlivosti na záchranu všetkých ľudských pokolení. Moje najdrahšie dieťatko bolo celkom nevinné, nepodliehalo zákonu, no dobrovoľne sa mu podrobilo preto, aby nám všetkým dalo príklad, a tiež preto, aby nám dodalo dôveru a odvahu, a nám všetkým povedalo: „Nebojte sa, som váš malý brat, ktorý je vám všetkým podobný. Milujte sa navzájom a ja vás všetkých privediem k spáse. Všetkých vás predstavím svojmu nebeskému Otcovi ako svojich drahých bratov.“

Pozri len, dcéra moja, aký príklad nám dalo nebeské dieťa. Ono, ktoré je pôvodcom zákona, sa vo všetkom podriadilo zákonu. Len osem dní po tom, čo sa Ježiš narodil, si plní svoju povinnosť a podstupuje bolestný rez obriezky: prijíma na svoje telo nezmazateľnú ranu, ktorá je trvalá tak isto, ako je nezničiteľné spojenie, ktoré prišiel ustanoviť s padnutým ľudstvom. To nás učí, že svätosť spočíva v plnení si povinností, poslušnosti zákonu a plnení Božej vôle. Svätosť bez povinností neexistuje. Povinnosť dáva svätosti poriadok, harmóniu a spečaťuje ju.

Dcéra moja, okrem tohto by si mala vedieť, že keď sa Adam vzoprel Božej vôli, jeho ľudská vôľa utrpela zranenie, ktoré bolo horšie, než keby ju prebodla vražedná dýka, a z tejto rany vyšli do sveta všetky možné hriechy a nezriadené vášne. Pre Adama zapadlo slnko Božej vôle a ocitol sa uprostred temnej noci. Klesol tak hlboko, že budil ľútosť celého stvorenia. A môj milovaný Syn odložil nabok radosť zo svojho narodenia, a z vlastnej vôle sa nechal obrezať, aby rana jeho obriezky uzdravila ranu, ktorú si spôsobil Adam tým, že sa rozhodol nasledovať vlastnú vôľu. Svojou krvou mu môj Syn pripravil kúpeľ, ktorým zmyl všetky jeho viny, posilnil ho a okrášlil, a tak ho urobil hodným opäť prijať Božiu vôľu, ktorú predtým odmietol, a ktorá ho ovenčovala svätosťou a blaženosťou. Dcéra moja, medzi Ježišovými skutkami a bolesťami, ktoré vytrpel, by si nenašla nič, čo by neslúžilo na obnovenie vlády Božej vôle nad stvorenstvom.

A preto sa všemožne usiluj nasledovať Božiu vôľu vo všetkom a za všetkých okolností, aj za tých najbolestnejších a najpokorujúcejších, pretože aj v nich sa ukrýva Božia vôľa, aby mohla pôsobiť vo svojich stvoreniach a pomáhala im nadobúdať Boží život, ktorý v nich bude účinne pôsobiť.

Moja najdrahšia dcéra, uprostred toľkej bolesti zrazu vytryskla nesmierna radosť, taká veľká, že hneď osušila naše slzy. Keď bol náš Syn obrezaný, dali sme mu meno Ježiš, ako to od nás žiadal anjel. Keď sme vyslovili sväté meno Ježiš, zavládla v nás taká radosť a šťastie, že naša bolesť razom ustúpila. Nečudo, veď každý, kto po tom túži, nájde v tomto mene balzam na svoje bolesti, ochranu v nebezpečenstvách, víťazstvo nad pokušeniami, pomocnú ruku, aby neupadol do hriechu, a liek na všetky svoje neduhy. Pred svätým menom Ježiš sa trasie celé peklo, uctievajú ho anjeli a sladko znie v ušiach nebeského Otca. Pred týmto menom všetci padajú na kolená a klaňajú sa mu. Toto meno je mocné, sväté, vznešené a každý, kto ho bude s úctou vzývať, bude svedkom neslýchaných zázrakov. Potom pochopí podivuhodné tajomstvo moci tohto najsvätejšieho mena.

Dcéra moja, počuj moju radu: bez prestania vzývaj meno Ježiš. Keď uvidíš, že tvoja slabá, nestála ľudská vôľa zamdlieva pri plnení Božej vôle, meno Ježiš ju vzkriesi mocou božského fi at. Keď si stiesnená, vzývaj Ježiša, keď pracuješ, vzývaj Ježiša, keď spíš, vzývaj Ježiša, keď sa ráno prebudíš, nech je tvoje prvé slovo Ježiš. Vzývaj ho bez prestania. Je to meno, ktoré v sebe nosí oceány milosti, ale dá ju len tomu, kto ho vzýva a miluje.

Duša sa prihovára svojej Kráľovnej:

Nebeská Matka, patrí ti nesmierna vďaka za všetky tie krásne ponaučenia, ktoré si mi venovala. Prosím ťa, vpíš mi ich do srdca, aby som na ne nikdy nezabudla, a obmy moju dušu kúpeľom krvi nebeského dieťaťa, ktorú vyronilo pri obriezke, aby uzdravila rany, ktoré mi spôsobila moja vôľa, a ako stráž mi nad každú z nich napíš najsvätejšie meno Ježiš.