Rozhovory Panny Márie a svätého Jozefa o Božích záležitostiach

Predtým, než bol svätý Jozef poučený o tajomstve vtelenia, Kňažná neba využívala každú príležitosť na predčítanie niektorých miest zo Svätého písma, predovšetkým z Prorokov a Žalmov. Ako nadmieru múdra Učiteľka mu ich tiež vysvetľovala, pričom jej svätý snúbenec Jozef, ktorý bol skutočne schopný v nich obsiahnuté pravdy pochopiť, kládol mnoho otázok a bol prekvapený a  potešený nebeskými odpoveďami svojej snúbenice, takže obaja striedavo chválili a velebili Pána. Keď sa však o tomto veľkom tajomstve dozvedel, hovoril s našou Kráľovnou ako s osobou, ktorá mala byť Pomocníčkou v obdivuhodnom diele a tajomstve nášho vykúpenia. Teraz mohli otvorenejšie a jasnejšie diskutovať o božských proroctvách a veštbách, týkajúcich sa počatia Slova panenskou Matkou, o jeho narodení, výchove a presvätom živote. Všetky tieto záležitosti presvätá Panna preberala a vysvetľovala, pričom vopred naznačovala smer ich počínania, ktorý budú sledovať, až príde vytúžený deň narodenia Dieťaťa, keď ho bude držať vo svojom náručí, dojčiť ho zo svojich pŕs panenským mliekom a keď sa bude aj jej svätý snúbenec podieľať na tomto najväčšom požehnaní smrteľníkov. Iba o jeho umučení, smrti a o výrokoch Izaiáša a Jeremiáša hovorila múdra Kráľovná pomenej. Pretože jej snúbenec mal nesmierne láskavé a nežné srdce, myslela si, že bude najlepšie nepreberať a nepredbiehať to, čo si už on sám pamätal z výrokov starých prorokov o príchode a utrpení Mesiáša. Nadmieru múdra Panna tiež čakala, až Pán sám podrobnejšie zjaví, čo sa má stať, alebo až ona v tomto ohľade lepšie spozná Božiu vôľu.

Jej nesmierne verný a požehnaný manžel bol jej nežnými slovami a rozhovormi celkom roznietený a so slzami radosti nebeskej snúbenici povedal: „Je to možné, že v tvojom cnostnom náručí uvidím svojho Boha a Vykupiteľa? Že ho budem môcť počuť, dotýkať sa ho, že sa moje oči budú môcť pozerať na jeho božskú tvár a že pot môjho čela bude taký požehnaný, aby sa rinul v službe jemu a pre zaistenie jeho obživy? Je možné, že bude s nami žiť a že s ním budeme jesť pri jednom stole a že sa s ním budeme rozprávať? Odkiaľ ku mne prichádza toto veľké šťastie, ktoré si nikto nikdy nemôže zaslúžiť? Ó, ako ľutujem, že som taký chudobný! Kiežby som vlastnil tie najbohatšie paláce pre jeho potešenie a mohol mu ponúknuť mnoho pokladov!“ Zvrchovaná Kráľovná mu na to odpovedala: „Môj pán a snúbenec, istotne je mnoho dôvodov, aby sa tvoje prianie vzťahovalo na všetky možné náležitosti prijatia tvojho Stvoriteľa, ale tento veľký Boh a Pán si nepraje prísť na svet s nádhernou veľkoleposťou bohatstva a kráľovskou slávou. On nič z toho nepotrebuje (Ž 15,2) a ani neprichádza z neba kvôli takým márnostiam. On prichádza, aby vykúpil svet a viedol ľudí po ceste večného života (Jn 10,10), a to treba urobiť prostredníctvom pokory a chudoby. Praje si byť zrodený v pokore a chudobe, v nej chce žiť a zomrieť, aby zlomil v ľudských srdciach putá chamtivosti a pýchy, ktorá im bráni v dosiahnutí blaženosti. Preto si vybral náš chudobný a skromný dom a neprial si, aby sme boli bohatí zjavnými, klamnými a pominuteľnými statkami, ktoré sú len márnosťou a trápením ducha a ktoré len ťažia a zatemňujú rozum.“

Okrem iných obdivuhodných príhod, ktoré sa udiali v spojitosti s Jozefovým súžitím s najsvätejšou Máriou v období jej tehotenstva, bola jedna taká, keď svätý Jozef jedného dňa uvidel okolo Márie kŕdeľ vtákov, ktoré sa zlietli, aby uctili Kráľovnú a Paniu všetkého tvorstva. Vtáčiky ju obklopili, vytvorili zbor a pozdvihli svoje hlávky v piesňach lahodnej harmónie, nemenej obdivuhodnej než ich návšteva nebeskej Panej. Svätý Jozef, ktorý doposiaľ takýto div nikdy nevidel, plný obdivu a radosti povedal svojej zvrchovanej snúbenici: „Je možné, Pani moja, aby tieto prosté vtáky a nerozumné tvory lepšie chápali a plnili svoje povinnosti ako ja? Iste je rozumné, aby si mi, keď ťa ony uznávajú, ctia a slúžia ti podľa svojich možností, dovolila konať to, k čomu ma v tvojej službe zaväzuje povinnosť.“ Najčistejšia Panna mu odpovedala: „Môj pán, správaním týchto malých vtáčikov nám Stvoriteľ ponúka mocnú pohnútku k tomu, aby sme dôstojne využívali všetky svoje sily a schopnosti na jeho chválu tak, ako oni poznávajú a uznávajú svojho Stvoriteľa v mojom lone. Ja som však len stvorenie, a preto si nezasluhujem žiadnu úctu ani by to nebolo správne, aby som ju prijímala. Mojou povinnosťou je presvedčiť všetky bytosti chváliť Najvyššieho, pretože on zhliadol na mňa, svoju služobnicu (Lk 1,48), a obohatil ma božskými pokladmi.“

Tiež sa nezriedka stávalo, že sa nebeská Pani a jej snúbenec ocitli v takej chudobe a bez prostriedkov, že nemohli zaistiť ani svoje najnutnejšie životné potreby, pretože boli pri obdarovaní chudobných veľmi štedrí a nikdy sa nesnažili úzkostlivo sa vopred zásobiť potravou alebo oblečením (Mt 6,25), ako sú zvyknuté robiť bojazlivé a chamtivé deti tohto sveta. Pán všetko usporiadal tak, aby viera a trpezlivosť jeho najsvätejšej Matky a svätého Jozefa nebola márna, pretože táto núdza bola zdrojom jedinečnej útechy našej Panej nielen preto, že milovala chudobu, ale tiež kvôli jej obdivuhodnej pokore. Sama sa považovala za nehodnú životných potrieb a nazdávala sa, že práve ona má trpieť ich nedostatkom viac než všetci ostatní. Preto velebila Pána za túto chudobu v miere, v akej ju pociťovala, zatiaľ čo Najvyššieho prosila o zaistenie potrieb svätého Jozefa, tohto svätého a spravodlivého muža, ktorý je tejto pomoci Všemohúceho hodný. Pán na svojich chudobných nezabudol (Ž 74,19), pretože kým im umožňoval uplatňovať cnosti a získavať zásluhy, dával im aj potravu v pravý čas (Ž 144, 15). To jeho prozreteľnosť zaisťovala rôznymi spôsobmi. Niekedy pohla srdcia ich susedov a známych, aby priniesli nejaký dobrovoľný dar alebo zaplatili nejaký dlh. Inokedy a zvyčajne im zo svojho domu poslala pomoc svätá Alžbeta, pretože od doby, čo v jej dome žila Kráľovná nebies, trvala táto zbožná žena na občasnom zasielaní darov, čo pokorná Kňažná vždy splácala tým, že Alžbete na oplátku poslala nejakú svoju ručnú prácu. V niektorých prípadoch, pre väčšiu oslavu Najvyššieho, využila blahoslavená Pani jej zverenú moc Panej všetkého tvorstva a nebeskému vtáctvu nariadila, aby prinieslo ryby z mora alebo plody z poľa, a vtáctvo jej príkazy plnilo aj v najmenších detailoch. Vtáci niekedy prinášali v zobákoch chlieb, ktorý pre nich Pán zaobstaral. Mnohokrát bol jej prešťastný snúbenec, svätý Jozef, svedkom takýchto udalostí.

V  iných potrebách im v  niektorých situáciách obdivuhodným spôsobom pomohli svätí anjeli. Aby sme správne pochopili niektoré veľké zázraky, ku ktorým došlo v dôsledku služby anjelov najsvätejšej Márii a svätému Jozefovi, treba vziať do úvahy veľkodušnosť a  šľachetnosť svätcovej viery, pretože u neho boli tieto cnosti také veľké, že do jeho duše nemohol vstúpiť ani tieň chamtivosti alebo nenásytnosti. Aj keď pracoval pre ostatných rovnako ako jeho nebeská snúbenica, nikdy nežiadal o  mzdu ani neurčoval cenu svojej práce a  nevyžadoval zaplatenie týchto služieb. Nepracoval pre zisk, ale z poslušnosti, na požiadanie alebo z lásky. Potom ponechával vyplatenie mzdy, ktorú neprijímal ako odmenu za svoju prácu, ale ako dobrovoľnú almužnu, iba na vôľu svojich zamestnávateľov. To bola dokonalosť svätosti, ktorú sa svätý Jozef naučil z nebeského príkladu, aký mu v jeho dome dávala najsvätejšia Panna. Vzhľadom  na túto skutočnosť dochádzalo niekedy k tomu, že pokiaľ Jozef nedostal za svoju prácu zaplatené, trpeli úplným nedostatkom potravín a iných životných potrieb, ak sa o nich Pán nepostaral. Jedného dňa sa stalo, že minula hodina určená na jedlo bez toho, aby v dome mali čosi na jedenie. Veľmi dlho sa potom modlili, ďakovali Pánovi za túto núdzu a dúfali, že otvorí svoju všemohúcu ruku (Ž 144,16). Medzitým anjeli pripravovali jedlo a položili na stôl nejaké ovocie, najbelší chlieb a ryby, zvlášť akýsi druh zaváraniny či želé obdivuhodnej a výživnej sladkosti. Niektorí anjeli po dokončení príprav zavolali svoju Kráľovnú a iní jej snúbenca, svätého Jozefa. Obaja potom vyšli zo svojho oddeleného ústrania a pod dojmom nebom poskytnutej pomoci so slzami ďakovali Najvyššiemu a jedli pripravené pokrmy. Po požití pokrmov vznešenými piesňami chválili a oslavovali Všemohúceho.

V dome najsvätejšej Márie a jej snúbenca dochádzalo k mnohým podobným udalostiam takmer každý deň. Pretože boli sami a nebolo nutné skrývať tieto zázraky pred zrakmi svedkov, Pán ich neváhal konať pre svojich milých, ktorí boli poverení spoluprácou na najkrajšom diele jeho mocnej ruky. Priala by som si poznamenať, že pokiaľ hovorím, že Mária spievala chválospevy, a to buď sama, spoločne so svätým Jozefom, alebo s anjelmi, mienim tým, že spievala ako svätá Anna, matka Samuela, alebo ako Mojžiš, Izaiáš a iní proroci, keď im Pán udelil veľké milosti. Pokiaľ by boli všetky chválospevy (Sam 1,2; Dt 32,1 atď.), ktoré Kráľovná neba zložila a spievala, zaznamenané, bol by z nich objemný zväzok a ich obsah by na svete spôsobil neslýchané divy.

Tento úryvok nájdete v knihe Mystické mesto Božie II – Vtelenie, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.