Ján Pavol II. o smrti

Ani v bohatom a všestrannom učení Jána Pavla II. téma smrti nezaberá veľa miesta. Oplatí sa však spomenúť pápežove úvahy o smrti, lebo hovoria o tom „prechode na druhú stranu“ z hľadiska Božieho milosrdenstva a ľudského utrpenia, so zreteľom na ľudí mladých i starých.

V encyklike Dives in misericordia (O Božom milosrdenstve) pápež ukazuje na lásku Boha v  tajomstve kríža. Láska je silnejšia než smrť, mocnejšia než hriech. „V kríži sa teda Boh najhlbšie skláňa k  človekovi a  ku všetkému, čo človek – najmä v ťažkých a bolestných chvíľach – nazýva svojím nešťastným osudom. Kríž je akoby liečivým dotykom večnej lásky, ošetrujúcej najbolestivejšie rany ľudského života na  zemi. […] Kristov kríž nám dáva vidieť najhlbšie korene zla – totiž hriech a smrť – a tak sa stáva eschatologickým znakom. Až v eschatologickom dokončení a v poslednom obnovení sveta premôže láska vo všetkých vyvolených vnútorné pramene zla a prinesie ako zrelé ovocie – kráľovstvo života, svätosti a slávnej nesmrteľnosti“ (Dives in misericordia, 8).

V apoštolskom liste Salvifici doloris (O kresťanskom zmysle ľudského utrpenia) Ján Pavol II. vysvetľuje Ježišovo víťazstvo nad hriechom a smrťou. „Častejšie ju [smrť] ľudia očakávajú ako vyslobodenie z utrpení tohto života. Súčasne však nikto nemôže nevedieť, že smrť tvorí akoby konečný súhrn svojho ničivého diela bolestí tak v ľudskom organizme, ako aj v duši. Predovšetkým však smrť prináša rozdelenie celej psycho-fyzickej osobnosti človeka. Duša ostáva oddelená od tela a  žije ďalej, kým telo podlieha postupnému rozkladu podľa slov Pána Boha, ktoré vyriekol, keď človek spáchal hriech na počiatku svojich pozemských dejín: ‚Prach si a na prach sa obrátiš‘ (Gn 3, 19). Preto hoci smrť nie je utrpením v bežnom slova zmysle, hoci sa určitým spôsobom skrýva za každým utrpením, je predsa zlom, ktoré ľudská bytosť v sebe cíti, a má povahu záverečnej a všetko prenikajúcej skutočnosti. Jednorodený Syn Boží svojím spásonosným dielom oslobodzuje človeka od hriechu a  smrti. Predovšetkým odstraňuje z dejín človeka vládu hriechu, ktorá sa v ňom zakorenila pod vplyvom zlého ducha počnúc dedičným hriechom, a dáva človekovi možnosť žiť v posväcujúcej milosti. Po víťazstve nad hriechom odstraňuje aj vládu smrti a svojím zmŕtvychvstaním otvára cestu budúcemu vzkrieseniu tela. Aj jeho milosť, aj jeho zmŕtvychvstanie sú podmienkami ‚večného života‚ čiže konečného a úplného šťastia človeka spojeného s Bohom, čo znamená úplné vylúčenie utrpenia v eschatologickej budúcnosti“ (Salvifici doloris, 15).

V  apoštolskom liste Parati semper (Stále pripravení) vedie Ján Pavol II. mladých ľudí spolu s mladíkom z evanjelia ku Kristovi, aby mu položili najpodstatnejšiu otázku o hodnote a zmysle života, otázku o prikázaniach, morálke a svedomí: „Medzi mladosťou a smrťou je protiklad. Zdá sa, že smrť je ďaleko od mladosti. A to tak aj je. Keďže však mladosť znamená program na celý život, zostavený podľa kritéria zmyslu a hodnoty, aj v mladosti si treba položiť otázku o konci všetkého. Ľudská skúsenosť, odkázaná sama na seba, hovorí to isté ako Sväté písmo: ‚Je ustanovené, že ľudia raz zomrú‘ (Hebr 9, 27a). Inšpirovaný autor k tomu dodáva: ‚A potom bude súd‘ (Hebr 9, 27b). Kristus však hovorí: ‚Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky‘ (Jn 11, 25 – 26). Pýtajte sa teda Krista ako mladík v evanjeliu: ‚Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?‘“ (Parati semper, 5).

Smrť je „prechod“, ktorý nie je desivý a prebúdzajúci strach, ale ktorý vedie k  radosti z  prebývania s nebeským Otcom. „Zánik existencie v kresťanskom chápaní nadobúda kontúry ‚prechodu‘, akoby mosta spájajúceho jeden život s druhým, krehkú a  neistú radosť tejto zeme s  plnosťou radosti, ktorú Pán pripravil pre svojich veriacich: ‚Vojdi do radosti svojho pána‘ (Mt 25, 21). […] In hora mortis meae voca me, et iube me venire ad te – povolaj ma v hodine mojej smrti, a káž mi prísť k tebe. […] ‚Iube me venire ad te!‘: To je tá najvrúcnejšia túžba ľudského srdca, aj tých, ktorí si to neuvedomujú.“ (List starším ľuďom, 16 – 18)

Tento úryvok pochádza z brožúrky Novéna za dobrú smrť, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.