Ako nájsť pokoj, keď sa náš milovaný stratil?

Poznanie, že sa niekto z našich blízkych ocitol ďaleko od domova, nás napĺňa strachom. Je to prirodzené. Vynára sa v nás otázka: Ako môžeme zažívať radosť, keď sa náš milovaný stratil? Dieťa vzdialené od Boha je pripomenutím Kristovej agónie v Getsemanskej záhrade. Ak Kristus ronil krvavé slzy za duše, ktoré ho odmietnu, a pritom bol Bohom, niet divu, že plačeme aj my. Netušíme, čo sa stane na konci. Nevieme, kto sa dostal do neba (okrem svätých), kto je v pekle a kto v očistci.

Kristus prišiel, aby sme dosiahli život v hojnosti. Boh túži, aby sme s ním boli v nebi. To sa však podarí iba vtedy, ak bude naša vôľa v súlade s jeho vôľou. Možno pri plnení Božej vôle zvádzame vlastné boje v myšlienkach a skutkoch, aj keď teoreticky chceme Boha poslúchať. Mali by sme sa však viac radovať z jeho nesmierneho milosrdenstva, ako sa krčiť od strachu. Boh chce naše dobro, pretože on je Láska.

Nech je pre nás útechou, že každý deň prináša nové príležitosti začať odznova a snažiť sa viac milovať svojich márnotratných príbuzných, pre ktorých sme možno jediným obrazom Boha, aký kedy stretnú. Spomeňme si, ako Ježiš prišiel k žene pri studni. Vedel o všetkom, čo vykonala, a napriek tomu jej ponúkol živú vodu. Rovnako pristupuje ku každému z nás a vraví: „Viem, čo si urobil a, áno, napriek tomu ti dávam všetko. Prelial som svoju krv, aby som ťa získal späť, pretože si pre mňa perlou nesmiernej hodnoty.“ Boh Otec nám hovorí: „Dnes ti opäť dávam všetko, aby som ti ukázal, ako veľmi ťa milujem.“ Posiela Ducha Svätého na pomoc nám i našim blízkym, aby každého priviedol bližšie k sebe.

Ak túžime plniť Božiu vôľu, máme na to príležitosť. Dobrovoľne prinášajme svoje modlitby, bolesti, trápenia, obety, pôsty či službu ako dary na oltár. Vzdáme tým vďaku za Božiu dobrotu, budeme chváliť jeho milosrdenstvo a tešiť sa z jeho veľkej lásky.

Stále si opakujte, že Boh miluje vaše márnotratné dieťa viac ako vy a pracuje na jeho spáse s vami a prostredníctvom vás. Myslite na to, že Boh aj vás miluje viac, ako sa milujete vy sami. Využíva túto skúšku ako prostriedok, ktorým vás môže priviesť do hlbšieho spoločenstva so sebou. Boh zošle svojho Ducha Svätého a naše obety sa premenia na ešte väčšie milosti. Nie je ľahké vnímať skúšky ako dary a prijímať ich ako príležitosti na modlitbu, pretože si to od nás vyžaduje tréning. Žiada si to aj dôveru v Božiu prozreteľnosť. Dôveru, že Boh koná, bude konať a riadiť všetko pre dobro každého z nás.

Tento úryvok pochádza z knihy Klub svätej Moniky, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.