Bartolo Longo, známy šíriteľ modlitby ruženca z Pompejí, bude vyhlásený za svätého

Zvony svätyne v Pompejach sa dlho slávnostne rozozvučali na ohlásenie kanonizácie blahoslaveného Bartola Longa, zakladateľa svätyne, charitatívnych diel a samotného nového mesta Pompeje. Zo svätyne zaznela vďačnosť za pápeža Františka, za ktorého sa tu neprestajne modlia.

Je to historický deň pre Pompeje. Prišlo oznámenie, na ktoré dlho čakali ctitelia Panny Márie z Pompejí na celom svete: Bartolo Longo bude kanonizovaný!

Správu v utorok 25. februára oficiálne zverejnil bulletin tlačovej kancelárie Vatikánu, v ktorom sa uvádza, že pápež František „schválil kladné hlasovanie“ riadneho zasadnutia otcov kardinálov a biskupov, členov Dikastéria pre kauzy svätých, „za kanonizáciu […] blahoslaveného Bartola Longa, veriaceho laika, narodeného v Latiane (Taliansko) 10. februára 1841 a zomrelého v Pompejach (Taliansko) 5. októbra 1926, a rozhodli o zvolaní konzistória, ktoré sa bude zaoberať nadchádzajúcimi kanonizáciami“.

Zvony svätyne sa dlho slávnostne rozozvučali, zatiaľ čo arcibiskup Pompejí, Mons. Tommaso Caputo, sa okamžite vydal do baziliky, aby sa pomodlil pred uctievaným obrazom Panny Márie Ružencovej a potom do kaplnky blahoslaveného Bartola Longa, kde viedol recitáciu „Te Deum“ ako poďakovanie pred telesnými pozostatkami zakladateľa. Spolu s biskupom Caputom sa v modlitbe zhromaždili kňazi mariánskeho mesta, diakoni, dominikánky – dcéry svätého ruženca z Pompejí, bratia kresťanských škôl, rehoľníci iných kongregácií a početní pútnici, ktorí ako každé ráno zaplnili svätyňu. A osobitným spôsobom sa slávilo v centrách blahoslavenej Panny a Bartola Longa, v rodinných domoch centra Jána Pavla II., v jedálni pápeža Františka pre chudobných a na všetkých miestach pompejskej charity. Bartolo Longo je otcom pre všetkých.

Vďaka pápežovi Františkovi

Podľa slov arcibiskupa je to radosť rodiny svätyne a radosť veriacich z celého sveta, ctiteľov Panny Márie Pompejskej. Ale je tu aj toľko vďačnosti za pápeža Františka: v mariánskom meste sa neustále modlia za Svätého Otca, najmä pri slávení Eucharistie a recitovaní ruženca.

„Každé slovo,“ povedal Mons. Caputo, „sa zdá byť neschopné vysvetliť všetky naše emócie a vďačnosť pápežovi, ktorý aj vo chvíli utrpenia a zo špeciálneho kresla nemocnice Gemelli chcel udeliť všetkým ctiteľom Panny Márie z Pompejí túto veľkú radosť. V Pompejach milujeme pápeža osobitným a hlbokým spôsobom a modlíme sa za neho.“

„Bartolo Longo,“ pripomína prelát, „bol blahorečený 26. októbra 1980 a v ďalších rokoch množstvo ľudí vyjadrilo potrebu vidieť zakladateľa kanonizovaného. Mnohí sa na tento úmysel intenzívne modlili, mnohí sa obracali na blahoslaveného s prosbou o jeho príhovor v najťažších chvíľach svojho života. Svätý Otec, ktorého zverujeme do láskyplnej starostlivosti Panny Márie Ružencovej, vypočul Boží ľud, ktorý dnes oslavuje.“

Mons. Caputo poznamenal: „Radosť nie je až tak pre Bartola Longa. On, pred ktorého telom sa dnes modlíme, je už v nebi a kontempluje blažené videnie Otca. Čo viac si môže priať? Radosť je pre nás, že máme nového svätca, postavu, ku ktorej môžeme vzhliadať a napodobňovať ju, aby sme aj my jedného dňa mohli dosiahnuť raj. V každej kanonizácii totiž môžeme rozoznať Boží plán. Koľko je skrytých svätých, tých, čo sú vedľa nás! Možno sa im nedostane úcty na oltári, ale v očiach Otca sú svätí. Kanonizácia, verejné uznanie svätosti muža alebo ženy, je naopak nástrojom Božej vôle, ktorá nám prostredníctvom týchto svedkov zosiela pomoc, aby sme dosiahli spásu a život v plnosti – radosť, ktorú nám už nič a nikto nemôže vziať.“

Tipy na produkty:

• Pompejská novéna
• Skladačka: Novéna k Panne Márii z Pompejí
• Magnetka: Panna Mária Pompejská

Moderný svätý

Bartolo Longo je svätec pre dnešnú dobu: „Bartolo Longo ukončil svoju pozemskú existenciu v roku 1926, ale je to veľmi moderný svätec. […] Keď čítate jeho texty, ohromí vás ich lexikálna modernosť, ale ešte viac ich obsah. Má prorockú víziu, dobre pozná ľudstvo a je si vedomý jeho perspektív. Pracuje, píše, hovorí medzi koncom 19. storočia a prvými tromi desaťročiami 20. storočia, ale znie ako svätec dneška.“

Pompejský arcibiskup zdôrazňuje: „Je to svätec, ktorý sa snaží o to, aby sa stal svätcom. Oslavujme, pretože kanonizácia blahoslaveného Bartola Longa je opäť vyhlásením lásky, ktorú Boh prejavuje ľudstvu. Ako viete, v októbri 1872, keď zakladateľ po prvýkrát prišiel do vtedajšieho opusteného údolia, pocítil vnútornú inšpiráciu: Ak hľadáte spásu, šírte ruženec. Je to Máriin prísľub. Kto šíri ruženec, je spasený!“

Kto bol Bartolo Longo?

Bartolo Longo sa narodil 10. februára 1841 v Latiane v provincii Brindisi a v roku 1863 prišiel do Neapola, aby dokončil štúdium práva. Prostredníctvom priateľov a profesorov sa priblížil svetu špiritizmu a úplne opustil katolícku vieru, v ktorej bol vychovaný. Vďaka Vincenzovi Pepemu a dominikánskemu pátrovi Albertovi Radente sa mu však podarilo vrátiť na cestu dobra. Jeho obrátenie bolo úplné, telom i dušou sa venoval náboženstvu a dobročinnosti. Vďaka šľachtičnej Caterine Volpicelliovej – dnes už svätej – sa zoznámil s grófkou Mariannou Farnararo De Fusco, ktorá v mladom veku ovdovela a mala päť malých detí. Táto apúlska šľachtičná, ktorá sa 1. apríla 1885 v Neapole vydala za Bartola Longa, mala mať rozhodujúci význam pri realizácii celého pompejského diela, do ktorého prispela svojimi finančnými prostriedkami a nápadmi, ktoré často určovali Longove rozhodnutia. Práve preto, aby sa postaral o Mariannin majetok, prišiel Bartolo Longo v roku 1872 do údolia Pompejí. Pri potulkách miestnou krajinou cítil, ako sa mu zo srdca vynárajú pochybnosti, ktoré ho už dlhší čas trápili: ako sa môže zachrániť, veď má za sebou nepekné skúsenosti z minulého života? Bolo poludnie a zvuk zvonov sprevádzal hlas:

„Ak budete šíriť ruženec, budete spasení!“ Pochopil teda svoje povolanie a rozhodol sa, že neopustí Pompejské údolie bez šírenia kultu Ružencovej Panny Márie. Začal katechizáciou roľníkov; potom obnovil malý farský kostolík Svätého Spasiteľa a na radu biskupa z Noly sa rozhodol postaviť nový kostol zasvätený Ružencovej Panne Márii.

13. novembra 1875 dorazil do Pompejí nádherný obraz Ružencovej Panny Márie. Najprv z Neapola a potom pomaly z celého sveta začali prichádzať obety na stavbu nového kostola, ktorého základný kameň bol položený 8. mája 1876. V nasledujúcom roku Longo napísal a spopularizoval zbožnú prax „pätnástich sobôt“. Dvadsaťtisíc pútnikov zhromaždených v Pompejach 14. októbra 1883 po prvýkrát prednieslo prosbu k Ružencovej Panne Márii, ktorá vyšla zo srdca Bartola Longa ako odpoveď na encykliku Supremi Apostolatus Officio (1. septembra 1883), v ktorej Lev XIII. poukázal práve na recitáciu ruženca ako na liek proti zlu, ktoré sužuje súčasný svet.

V roku 1884 založil časopis „Ruženec a nové Pompeje“. Medzitým vďaka nemu vzniklo okolo staveniska nového kostola skutočné mestečko s domami pre robotníkov, telegrafom, železničnou stanicou, malou nemocnicou, meteorologickým observatóriom a geodynamickým observatóriom. V roku 1887 založil dievčenský sirotinec, prvé zo svojich charitatívnych diel pre deti a mládež. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1891, kardinál Raffaele Monaco Valletta posvätil nový chrám. Na advokáta Longa sa obracali aj väzni a naliehavo ho žiadali, aby sa postaral o ich deti.

Práve v tomto období dozrel k tomu, čo sa dodnes považuje za jeho najoriginálnejšiu intuíciu: nielenže veril v možnosť uzdravenia detí väzňov, ale stavil na to, že ony by zasa mohli zachrániť svojich rodičov pred zúfalstvom. V roku 1892 bol položený základný kameň hospicu pre deti väzňov, ktorý od roku 1907 prevádzkovali bratia kresťanských škôl svätého Jána Krstiteľa de La Salle. Už po šiestich rokoch tu bolo viac ako sto žiakov. Prvý prijatý chlapec, chlapec z Kalábrie, sa neskôr stal kňazom. Neskôr boli v Pompejach prijaté aj dcéry väzňov, ktoré boli zverené do starostlivosti dominikánskych sestier – dcér svätého ruženca z Pompejí, založených v roku 1897.

Dňa 4. augusta toho istého roku Longo a jeho manželka Marianna požiadali kardinála Camilla Mazzellu, pápežského vikára pre svätyňu v Pompejach, o kanonické zriadenie novej kongregácie, ktorá bola oficiálne schválená 25. augusta. Dňa 5. mája 1901 bola slávnostne otvorená fasáda baziliky, ktorá bola postavená s prispením veriacich z celého sveta a zasvätená všeobecnému pokoju. Grófka Marianna zomrela 9. februára 1924, zatiaľ čo Longo, ktorému pápež Pius XI. v nasledujúcom roku udelil vyznamenanie Rytier Veľkého kríža Božieho hrobu, zomrel 5. októbra 1926 vo veku osemdesiatpäť rokov. O dva roky neskôr, vďaka úsiliu brata Adriana di Maria z Bratov kresťanských škôl, ktorý pokračoval v práci právnika, boli Pompeje uznané za samostatnú obec. Longovo dielo sa dočkalo prvého slávnostného uznania jeho blahorečením Jánom Pavlom II. dňa 26. októbra 1980.

Zdroj: agensir.it. Upravené.