Maria Simma: Dostaňte nás odtiaľto!!! (recenzia)

Existencia posmrtného života už od nepamäti vzbudzovala záujem ľudí. Akoby sme boli priťahovaní jedným z najväčších tajomstiev, ktorému čelíme: čo sa deje s tým nehmatateľným po telesnej smrti – s dušou? Kam putuje a… existuje vôbec?

Jednoznačnú odpoveď na tieto otázky dáva Maria Simma – jednoduchá žena, ktorá celý svoj život prežila v rakúskych horách, v malej dedinke Sonntag. Svoj domček mala len pár metrov od farského kostola a denne sa zúčastňovala na Eucharistii. Táto žena žila bohatým vnútorným životom a od jej 23 rokov ju Boh pozval na zvláštnu cestu plnú milostí, ale aj utrpenia: apoštolátu pre “úbohé duše”, ako nazvala duše z očistca.

Hneď v úvode považujem za potrebné vyjadriť, že Maria Simma sa dôrazne dištancovala od všetkých novodobých čarodejníkov, špiritistov a tzv. médií. Hlavný rozdiel medzi nimi a ňou je v tom, že špiritisti duchov vyvolávajú, kým M. Simmu navštevujú s dovolením Boha skrze Pannu Máriu – Matku milosrdenstva. Vyvolávanie duchov sa oškliví Bohu (Dt 18, 10-12) a ak sa aj špiritisti dočkajú reakcie, je za tým vždy zlý duch – diabol, otec lži. Mária Simma zdôraznila, že duše nikdy nevyvolávala. A strom sa predsa ľahko pozná po ovocí.

I keď kniha “Dostaňte nás odtiaľto!!!” vychádza po prvýkrát v slovenskom preklade,  s menom autorky sme sa už mohli stretnúť: v roku 2009 vyšla 70 stranová útla kniha „Prekvapujúce tajomstvo duší z očistca.“ Nová publikácia je podobne ako predchádzajúca písaná formou rozhovoru (vtedy so sr. Emmanuelou), tentokrát medzi novinárom Nickym Eltzom a Mariou Simmou. Obsahovo je bohatšia a prináša o 180 strán viac.

Dialóg tvorí jadro a podstatnú časť knihy, pričom v závere sú uvedené rôzne modlitby za úbohé duše, ruženec, novéna, ale aj modlitby sv. Brigity Švédskej, modlitby k svätým anjelom, korunka Božieho milosrdenstva…

V publikácii sú vyjadrenia o. Slavka Barbariča, Dr. Kennetha McAlla, tiež miestneho farského kňaza ale aj pohľad samotného novinára na osobu Marie Simmy. Zvlášť dojímavou časťou bolo pre mňa svedectvo Mariinho duchovného vodcu kňaza Alfonsa Matta, ktorý ako jediný vedel o dobrovoľne platenej cene za duše v očistci: M. Simma ako zástupná obeť odčiňovala ich hriechy veľmi ťažkým telesným utrpením: “odčiňovanie za potrat a nemorálnosť pozostávalo z hrozných bolestí v trupe a v strašnej bolesti žalúdka” (s. 217).

Myslím si, že ovocie zozbierané z tejto knihy môže byť tým dobrým ovocím, i keď sa niektorým vyjadreniam M. Simmy nedá uprieť výrazný predkoncilový ráz. Preto je potrebné knihu čítať so zdravou dávkou rozlišovania, čo sa koniec-koncov odporúča pri strete s akýmikoľvek súkromnými zjaveniami, ktoré nie sú zatiaľ cirkevne schválené.

Publikácia sa stala na kresťanskej pôde obľúbenou, o čom svedčí fakt, že sa jej prvý náklad vypredal za mesiac. Odkaz knihy je jednoznačný: nebo, očistec a peklo existujú a dokonca v rôznych úrovniach a nie vždy to s nami dopadne podľa vonkajšieho zdania. Možno aj preto, že Božie milosrdenstvo je našim rozumom nepochopiteľné.

Knihu Dostaňte nás odtiaľto!! si môžete kúpiť na Zachej.sk.

Autorka recenzie: Zuzana Ring

Bibliografický popis: SIMMA, M. – ELTZ, N. 2013. „Dostaňte nás odtiaľto!!!“ [Get us out of here!!], Doľany : ZAEX, 251 s., brožovaná, ISBN 978-80-89676-02-6.

Výňatky z Katechizmu Katolíckej Cirkvi o očistci:

“Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti.” (KKC 1030)

“Treba veriť, že pred [posledným] súdom je za niektoré ľahké viny očistný oheň, pretože [ten, ktorý je] Pravda hovorí, že ak sa niekto rúhal proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku, ani v budúcom (Mt 12, 31). Z tohto výroku sa dá pochopiť, že niektoré viny môžu byť odpustené v tomto veku, kým niektoré v budúcom.” (KKC 1031)

“Cirkev už od prvotných čias uctievala pamiatku zosnulých a obetovala za nich prosby, najmä eucharistickú obetu, aby boli očistení a mohli dosiahnuť oblažujúce videnie Boha. Cirkev odporúča za zosnulých aj almužny, odpustky a kajúce skutky.” (KKC 1032)