Christa Black: Boh miluje zranené (recenzia)

Christa Black a jej prvotina: Boh miluje zranené. Autorku môžete poznať aj ako hudobníčku, no pre mňa zostáva apriori spisovateľkou, ktorá s citlivou presnosťou ide do vášho srdca a odhaľuje postupne jednu vrstvu za druhou. Ako šúpanie cibule. A tak ako cibuľa páchne a štípu z nej oči, podobne aj naše hriechy a skryté zahanbujúce skutky, ktoré sa bojíme vyniesť na svetlo, môžu pri odhalení zabolieť.

Zaručujem, že kniha má potenciál poviesť vás všetkými zákutiami srdca a odhaliť klamstvá a polopravdy, ktorým ste dlho verili. Možno boli vyslovené bez zámeru poraniť a predsa zranili. A úprimne – my sme im uverili a nechali sme týmto slovám moc vládnuť nad naším životom. To je chyba. Boh nás miluje a pozýva nás, aby sme ho hľadali a ten kto hľadá nájde. Nezáleží na tom, aký zlý skutok sme spravili. Dôležité je, že hľadáme jeho milujúcu náruč a nenecháme nikoho a nič, aby nás od neho oddelil.

Pre mňa sa táto kniha stala sprievodcom na neľahkej ceste. Tomu napomohlo logické usporiadanie kapitol ako aj úlohy na konci každej, ktoré na seba nadväzovali. Pri čítaní tejto knihy bude potrebné mať pri sebe pero a kúsok papiera. Najlepšie miesto na “štúdium” bude bezpečný kútik, pretože spomínanie na rôzne veci z minulosti môže spôsobiť príval sĺz. No nasledovať by mal pokoj a nadobudnutá dôvera v seba a obnovená dôvera k Bohu.

Veľmi sa mi páčilo, ako autorka čerpala zo svojej bolestivej skúsenosti a aj napriek všetkým svojim nešťastiam, bolestiam a tragédiám v živote sa otvorila svetu touto svojou prvotinou (dúfam, že nebude posledná). Verím a tajne prosím, aby aj jej manžel napísal knihu z mužského pohľadu – to by podľa mňa prinieslo veľa požehnania pre mužov.

Autorka sa venuje aj mužskej problematike. Každá z nás túži mať priateľa, snúbenca, manžela. Ak sme si prešli nešťastnými vzťahmi v ktorých sme si nevážili samé seba, asi naše ďalšie vzťahy nebudú mať dlhú trvácnosť a odnesieme si z nich niečo podobné. Ak veríme, že všetko zvládneme samé a mužov nepotrebujeme, tak ich ani nebudeme mať! Chlapi sa totiž pri takýchto ženách cítia nepotrební a nedocenení. Všetci túžime byť tu pre niekoho a milovať a byť milovaný. Bez toho to nejde. Sme to, čo si myslíme, že sme. Nastal čas na zmenu a k nej vyzýva aj Christa Black: začnime samé seba vnímať ako jedinečné, neopakovateľné.

„Milá neznáma, verím, že si hodná lásky. Verím, že si hodná patriť niekomu. Verím, že viac nemusíš byť taká nezávislá pre svoj strach. Chceš niekoho, kto by sa o teba postaral, a verím, že si hodná, aby sa o teba niekto staral. Verím, že dokážeš väčšinu vecí sama, ale už ich nemusíš robiť sama. Verím, že si atraktívna žena. Verím, že nie si len najlepšia priateľka. Verím, že sa jedného dňa vydáš za niekoho, za koho sa chceš vydať. Verím, že ťa niekto bude milovať pretože, milá neznáma, ty miluješ seba samú.“ (s.180).

Na povzbudenie a na prvý krok k sebaprijatiu. Opakujte si to pred zrkadlom, hľaďte si do očí a zmena nenechá na seba dlho čakať!