Marcello Stanzione: Páter Pio a očistec (recenzia)

Ako vyzerá svätosť? Môžeme byť svätými? Možno na začiatku tejto cesty postačí sledovať príbeh jednoduchého kapucínskeho mnícha sv. Pátra Pia obdareného mnohými milosťami a vďaka jeho pravdivému a krásnemu životu môžeme objaviť v sebe rovnakú túžbu stať sa svätými vo svojom vlastnom povolaní, na mieste, kam nás Boh postavil. Tejto túžbe však predchádza snaha porozumieť tomu, o čo svätým, vrátane Pátra Pia, vlastne v živote išlo. Ako konali, ako sa modlili, ako žili.

Knižné dielo Páter Pio a očistec od Marcella Stanzioneho nie je prvoplánovým životopisom svätého, a dokonca sa ani v celom rozsahu nezaoberá jeho osobou. Kľúčovým slovom knihy je očistec a tomu je podriadený aj obsah jednotlivých kapitol.

Autor načrtol akoby dve roviny očistcových skúšok a utrpení. Prvou je očistec na zemi, ktorý prežívame hlbokým uvedomovaním si vlastných hriechov a následným konaním skutkov pokánia a druhou je očistec v nebi.

V úvode nás autor vovádza do témy očistca na zemi prostredníctvom príbehu vnútorného obrátenia sv. Kataríny Janovskej (Traktát o očistci – 15. st). Táto žena v okamihu obrátenia „zrazu pociťuje Božiu dobrotu, nekonečnú vzdialenosť svojho života od tejto dobroty a horiaci oheň vo svojom vnútri. Je to oheň, ktorý očisťuje, je to vnútorný oheň očistca“. Od tej chvíle nastupuje Katarína na cestu životom „očisťovania“, s obetami a pokáním. Stane sa členkou Tretieho františkánskeho rádu a začne sa starať o chorých v nemocnici v Pammatone. Popri práci si vedie zápisky o svojom živote s Bohom a v nich nájdeme zmienku aj o „Očistci“, ktorý definuje ako „oheň nie vonkajší, ale vnútorný“. Duša ho znáša, kým sa celkom neočistí od svojich nedostatkov, a preto ešte nie je „v plnom spoločenstve s Bohom“. Katarína nemá toto poznanie zo zjavenia, ale „z vlastnej skúsenosti hlbokej bolesti kvôli spáchaným hriechom v porovnaní s nekonečnou dobrotou Boha“. Vníma očisťovanie duší ako „oheň lásky“.

Paralelne vedľa jej príbehu autor rozvíja myšlienky sv. Pátra Pia, v ktorých sa on sám vyjadruje o očistci. Pio, na rozdiel od Kataríny, mal vo svojom živote mystické videnia zomrelých duší, ktoré sa v očisťujú očistci. Stretáva ich na konkrétnych miestach a o týchto stretnutiach rozpráva ako o prirodzených veciach.

Zaujali ma otázky, ktoré sv. Pátrovi Piovi položila jeho najdôvernejšia žiačka Cleonice, a ktoré súvisia práve s príbehom sv. Kataríny:

Cleonice: „Prosím Boha, aby som mohla trpieť očistec tu na zemi.“

Sv. Páter Pio: „Aj ja prosím o túto milosť. Nie toho, kto začína, ale toho, kto dokončí, Boh odmení….Povedz takto: Pane, obráť ma celú na dobro: aby som žila vždy v tvojej milosti.“

Cleonice: „Ako môžem trpieť očistec tu na zemi, aby som išla hneď do neba?“

Sv. Páter Pio: „Keď prijmeš všetko z Božích rúk. Keď mu všetko ponúkneš, s láskou a so vzdávaním vďaky, aby nám dal možnosť prejsť zo smrteľného lôžka do neba.“

U obidvoch svätých (Kataríny aj Pátra Pia) autor vyzdvihuje spôsob služby, akým bola úľava chorým v utrpení. Sv. Katarína sa stala riaditeľkou nemocnice a sv. Páter Pio založil svoje celoživotné dielo – nemocnicu, v ktorej sa nemalo vychádzať v ústrety len chorým telám pacientov, ale aj ich chorej duši.

Zaujímavou a tak trochu aj hrôzostrašnou časťou knihy je kapitola, v ktorej je zhrnutý životopis svätca s podrobným opisom priebehu jeho stigmatizácie, ale aj nekonečnou bolesťou spojenou s touto milosťou. Lekárske správy o sledovaní jeho stigiem laickému čitateľovi veľakrát obsahovo trochu unikakajú pre množstvo odborných termínov, no napriek tomu kapitola ponúka aspoň v predstavách „priame stretnutie sa s bolesťou“, akú Páter Pio 50 rokov podstupoval, aby nám cez stigmy na svojom tele priblížil Ukrižovaného.

Menej zaujímavou časťou knihy bude pravdepodobne pre bežného čitateľa opis očistca podľa náuky Cirkvi, kde autor vychádza z mnohých cirkevných dokumentov. Nielen pre náročnosť termínov, ale predovšetkým pre neucelenosť, nejasnosť a nejdnoznančnosť autorov výpovedí k danej problematike. Z môjho pohľadu mohla byť táto časť spracovaná systematickejšie. Napriek tomu som v nej našla aj veľa podnetných myšlienok a umožnila mi vidieť očistec prostredníctvom Cirkvi komplexnejšie.

Pôsobivo vyznievajú konkrétne udalosti zo života svätca, ktoré poukazujú na potrebu obety a modlitby za duše v očistci, pretože ako sám povedal „pred Bohom sa platí za všetko“.

Vzhľadom na to, že každý z nás má blízkych, ktorí ho predišli do večnosti, je naozaj potrebné o tejto téme hovoriť a vzbudiť vo veriacich záujem o pomoc dušiam v očistci nielen počas sviatku Dušičiek. V záverečnej časti knihy preto veľmi oceňujem prílohu rôznych modlitieb za duše v očistci, ktorá môže poslúžiť každému, kto túži svojimi modlitbami zmierňovať alebo skrátiť očistcové utrpenie dušiam, ktoré prináležia k trpiacej Cirkvi.