Francine Riversová : Vykúpená láska (recenzia)

Aj keď romány Francine Riversovej sa mi doposiaľ čítali ako keby samé, príbeh Vykúpenej lásky bol pre mňa silná káva. Nemyslím, že patrím medzi čitateľky „plačky“, ale tento román ma dohnal k slzám hneď prológom. Možno je to práve tým, že sama som mamou dievčatka a čítať o myšlienkach utrpenia takejto nevinnej dušičky ma výslovne bolelo.

Príbeh o dieťati, ktoré sa teší zo života a vedie šťastný život so svojou matkou, až kým do jej života nepríde jej otec, ktorý sa stane počiatkom pre jej ďalší ťažký život. V období, v ktorom sa príbeh odohráva bolo neslýchané mať nemanželské dieťa a táto skutočnosť ju navždy poznačila.

Z hlavnej hrdinky, sa časom stane vyhľadávaná prostitútka, ktorá necíti a neverí v nič dobré. Prístup mužov, ktorý zažívala celý svoj krátky život ju viedol k tomu, aby si vystavala obrovský múr medzi sebou a mužmi. Neverila v nič, nemala nádej v iný život, než ten, ktorý viedla. Neverila ani v Boha, ani v žiadnu vyššiu moc, ktorá by mohla zmeniť je život k lepšiemu. Spomienky na matku, ktorá sa celý život modlila k Bohu a predsa nevyslyšal jej prosby o navrátenie lásky a šťastného života boli len trpkými zábleskmi minulosti, ktorú sa snažila vytesniť zo svojej hlavy. V postavení v akom sa Anjela nachádzala muselo byť ťažké niečo cítiť. Nemyslím, že obyčajný človek s obyčajným životom sa vie vcítiť do myšlienok osoby, ktorá si prešla opísaným peklom, no v románe je priam hmatateľne cítiť bolesť, ktorá sa ukrýva v jej duši. Človek v každom okamihu musí cítiť Božiu ruku, načúvať Božej pomoci. Román priam núti uvažovať nad krížom, ktorý si každý z nás nesie. Je naozaj ten môj ťažší, než cudzí? Každému z nás sa táto myšlienka niekedy vynorila… Všetko je v Božích rukách!

Keď si Anjela našla cestu k srdcu Michaela, muža, ktorý myslím zachránil ju pred sebou samotnou, pred jej trápením, ale i hnevom nad svojou vlastnou bezmocnosťou, našla postupne zmysel života, i keď tomu spočiatku neverila. Videla život jasnejšie, uverila v jeho lásku a zbožnú náklonnosť. Milovala ho, milovala ho viac ako čokoľvek iné na svete, no jej láska nepoznala Boha. Michael sa stal jej Bohom, čo však nebolo správne. Cesta k Božej láske bola dlhá, až po dlhom odlúčení od tohto muža to videla, videla Boha, začala načúvať jeho slovu.

Tento krásny nadčasový román som hltala, utrpenie sa dalo krájať, no čistá láska a nádej prehlušila všetky pochmúrne myšlienky. Vždy je tu nádej! Cesta, ktorú pre nás pripravil Pán je tá, po ktorej máme kráčať, on vždy zasiahne, skôr alebo neskôr ak zídeme z toho pravého chodníka. Paralelne s nepokojným, priam pochmúrnym príbehom vo mne knihe navodila príjemný pocit pokoja. Možno neviem kam smeruje moja cesta, no viem, že ak ostanem verná Kristovi, môj život bude naplnený.