Spoznajte najväčší zázrak 20. storočia

13. októbra 2020 si pripomíname 103. výročie posledného verejného zjavenia vo Fatime, počas ktorého sa na oblohe udial nevysvetliteľný úkaz známy ako zázrak slnka. Svedkom tohto zázraku bolo 13. 10. 1917 viac než 70 000 ľudí, ktorí sa prišli na zjavenie pozrieť; medzi nimi bolo i veľa neveriacich. Čo sa však počas tohto zjavenia Panny Márie skutočne stalo? Prinášame vám úryvok z knihy Fatima: Celá pravda, ktorý detailne popisuje udalosti, ktoré sa pred viac než sto rokmi udiali v malej portugalskej dedinke Fatime.

Keď sa rozniesol chýr o tom, že v októbri sa stane niečo dôležité, o vec sa začali zaujímať aj novinári z niektorých denníkov, takže správa o zjaveniach sa dostala aj do oblastí, kde sa o fatimských udalostiach vôbec nevedelo. Medzi ľuďmi sa šírili tie najrozličnejšie informácie, vrátane tej, že úrady mali v úmysle nechať v Cova da Iria vybuchnúť bombu, aby zabili tých, čo tam pôjdu. Obavy z reálnosti tejto hrozby podnietili Luciiných rodičov, aby tam 13. októbra išli aj oni: „Ak tam má naša dcéra zomrieť, chceme zomrieť spolu s ňou,“ rozhodli sa obaja.

Konečne nadišiel 13. október. Obloha bola zastretá olovenými mrakmi a už od predošlého dňa husto pršalo. Napriek tomu, že terén sa premenil na veľkú masu blata, na mieste zjavení sa zhromaždilo najmenej 70 000 osôb, ktoré sem prišli zo všetkých častí Portugalska. Medzi nimi boli aj niekoľkí novinári z antiklerikálne orientovaných denníkov, ktorí mali v úmysle usvedčiť deti z klamstva. Hneď ako prišla k dubu, Lucia pocítila vnútorné nutkanie povedať ľuďom, aby zatvorili dáždniky. Keď to urobili, mraky sa začali trhať a prepúšťať cez svoj závoj lúče slnka.

Lucia takto opísala rozhovor, ktorý sa odohral počas ich posledného verejného stretnutia s Pannou Máriou: „Čo si odo mňa prajete?“ „Chcem ti povedať, že si želám, aby tu postavili kaplnku na moju počesť; som Ružencová Panna Mária; nech sa ľudia naďalej každodenne modlia ruženec. Vojna sa skončí a vojaci sa čoskoro vrátia domov.“ „Chcela by som sa vás spýtať na mnoho vecí: či uzdravíte chorých a obrátite hriešnikov.“ „Niektorých áno, iných nie. Musia sa napraviť; nech prosia o odpustenie svojich hriechov.“ Výraz jej tváre potom zosmutnel: „Nech viac neurážajú Boha, nášho Pána, ktorému sa už dostalo toľko urážok.“ Potom rozopla ruky a vystavila ich slnečným lúčom; a zatiaľ čo vystupovala do neba, svetlo, ktoré zo seba vydávala, sa odrážalo na slnku.

Ružencová Panna Mária sa stratila z dohľadu, no zjavenie sa ešte neskončilo: „Vedľa slnka sme zazreli svätého Jozefa s Ježiškom a Pannu Máriu odetú v bielom, s modrým plášťom prehodeným cez plecia. Svätý Jozef a Ježiško požehnávali svet – rukou nad ním robili znak kríža. Toto zjavenie zmizlo a krátko nato som uvidela Pána Ježiša a Pannu Máriu, ktorá mala tentoraz podobu Sedembolestnej. Pán Ježiš požehnal svet tak isto, ako pred ním svätý Jozef. Nakoniec som opäť uvidela Svätú Pannu, ktorá sa ponášala na Pannu Máriu Karmelskú.“

Zároveň s tým všetci obrátili svoj pohľad k slnku. Spravili tak na základe Luciinho vnútorného vnuknutia, po ktorom – hoci na slnku nespozorovala nič zvláštne – vyzvala všetkých prítomných, aby sa naň pozorne zahľadeli. Na ich tvárach sa objavil najprv úľak a potom hrôza. Správu o tom, čo sa stalo, preberáme z článku, ktorý dva dni nato publikoval v lisabonskom denníku O Século jeho šéfredaktor Avelino de Almeida. Tento denník sa vyznačoval liberálno-slobodomurárskou a antiklerikálnou orientáciou a v tom čase bol najpredávanejším v Portugalsku (dodajme ešte, že 23. júla toho istého roku vyslovil v súvislosti s fatimskými udalosťami podozrenie, že ide o „komerčnú špekuláciu“).

Tip na knihu: Pobožnosť prvých sobôt v mesiaci

Po tom, čo uviedol, že „o desiatej bola obloha celkom zatiahnutá a vytrvalo, intenzívne pršalo“, autor článku dosvedčuje, že krátko po dvanástej, len čo deti povedali, že sa im zjavila Panna Mária, „obloha, ktorá bola predtým zatiahnutá, sa hneď začala vyjasňovať; dážď ustal a ukázalo sa slnko, ktoré zalialo krajinu svetlom“. Nato „sme boli svedkami unikátneho úkazu, ktorý sa bude zdať neuveriteľný tomu, kto ho nezažil. Slnko nadobudlo podobu tmavostrieborného kotúča, na ktorý bolo možné hľadieť bez akejkoľvek námahy. Nepálilo, neoslepovalo. Človek by v tej chvíli povedal, že išlo o zatmenie. Tu sa však zrazu strhol veľký krik a od tých, čo stáli najbližšie, bolo počuť zvolania: ‚Zázrak, zázrak!‘ Slnko sa triaslo a robilo nevídané, prudké pohyby, protirečiace všetkým kozmickým zákonom, ‚tancovalo‘, ako to svojrázne nazvali prítomní vidiečania.“ Na kritiku, ktorej bol okamžite podrobený, de Almeida odpovedal veľmi stručne: „Zázrak, ako kričal prostý ľud, či prirodzený úkaz, ako hovoria vzdelaní ľudia? V tejto chvíli sa to nesnažím zistiť, iba potvrdzujem, že som to videl. Ostatné je na vedcoch a Cirkvi.“

Ako potvrdenie výnimočnosti tejto chvíle sa odohrala ďalšia zázračná udalosť: všetci prítomní, ktorí dlho stáli na prudkom daždi a boli do nitky premoknutí, mali zrazu úplne suché oblečenie. Okrem mnohých iných to zdokumentoval napríklad akademik Marques da Cruz, ktorý v roku 1937 vypočul „desiatky a desiatky absolútne hodnoverných osôb, ktoré som dôverne poznal od detstva a dodnes žijú, ako aj osoby pochádzajúce z rôznych častí krajiny, prítomné v čase zázraku na mieste“. Všetci jednomyseľne takto opisovali dianie: „Zdalo sa, že slnko sa približuje k zemi, pričom vyžarovalo intenzívne teplo.“

V každom prípade je namieste zdôrazniť, že októbrový zázrak bol najveľkolepejší zo všetkých znamení, ktoré sa odohrali vo Fatime, a že ho pozorovalo veľké množstvo ľudí, medzi nimi aj veľa skeptikov. Pravdou však je, že aj pri predchádzajúcich zjaveniach sa prejavili mnohé nezvyčajné fenomény najrôznejšieho druhu, ktoré písomne zaznamenali priamo svedkovia alebo kronikári a esejisti.

Úryvok pochádza z knihy Fatima – celá pravda, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.

Foto: Wikipedia