Ako sa vyrovnať so stratou milovaného človeka?

Smrť. Svojím nečakaným zásahom obracia naše životy naruby. Ťažká skúška v podobe smrti blízkeho človeka zamáva nejedným z nás. A ticho, ktoré o tejto téme väčšinou panuje, veci nepomáha. Ako sa s takou obrovskou bolesťou vyrovnať? Čo si s ňou počať? Dá sa taký smútok vôbec prežiť? Odpovede na tieto, ale aj mnohé ďalšie otázky nájdete v novej knihe z vydavateľstva Zachej.sk s názvom Keď zomrie náš milovaný. Ako ochutnávku si z nej prečítajte úryvok, ktorý má názov „Putovanie zármutkom“.

Putovanie zármutkom

„Trúchlenie je ako dlhé údolie, kľukaté údolie, ktorého každá zákruta môže odkryť úplne novú krajinu.“ C. S. Lewis

Trúchlenie je bolestivá cesta, na ktorú sa vydávame, keď umrie niekto, koho milujeme. Neodlišuje sa veľmi od rehabilitácie po vážnej operácii, keď naše telo potrebuje čas na uzdravenie a naše svaly potrebujú čas na regeneráciu.

Keď stratíme milovaného človeka, vytrhne sa z nás dôležitá časť nášho života. Madeleine L’Engleová – v snahe opísať vážnosť takejto straty – napísala: „Smrť milovaného je amputácia.“ No na rozdiel od telesnej amputácie, pri ktorej prichádzame o nejaký úd, smrť milovaného je emocionálna amputácia, pri ktorej strácame osobu, ktorú sme hlboko milovali.

Trúchlenie je proces, v rámci ktorého sebe samým dovoľujeme vyrovnať sa s touto našou stratou. Je to cesta, ktorá bude pre každého z nás iná, v závislosti od našej povahy a nášho vzťahu s človekom, ktorý umrel.

Niektorí z nás si pri nej prejdú klasickými štádiami zármutku: šokom, popretím, hnevom, smútkom a postupným prijatím. Iní budú skákať hore-dole z jedného štádia do druhého. Niektorí z nás môžu dokonca niektoré štádium úplne preskočiť. Neexistuje správny alebo nesprávny spôsob smútenia.

Zármutok nie je nejaká choroba alebo čosi nenormálne. Smútenie je prirodzený proces. Hlboko smútime, lebo sme hlboko milovali.

Smútenie je svätý proces. Ježiš nám vo svojej Reči na vrchu hovorí: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“ (Mt 5, 4) Ježiš nám nehovorí, že sme blahoslavení preto, že by strata milovaného bola požehnaním, ale preto, že v tejto svojej strate nájdeme útechu. To, ako budeme utešení, nám Ježiš nehovorí. Avšak sľubuje, že nám tento ťažký čas pomôže prekonať. Je naša viera dosť silná na to, aby sme uverili tomuto prisľúbeniu?

MODLITBA: Pane, buď mi útechou a silou počas tohto môjho putovania zármutkom. Ty poznáš hĺbku bolesti, ktorá je v mojom srdci. Ty vieš, aký slabý a stratený sa cítim. Veď ma každou etapou tejto cesty. Posilni moju vieru a  dôveru v teba. Nedovoľ, aby som sa od teba niekedy odlúčil. Amen.

⁂⁂⁂

Dobrú úvahu na začiatok putovania cestou zármutku nachádzame u proroka Izaiáša, ktorý nás uisťuje, že Boh bude s nami bez ohľadu na to, čo nás na tejto ceste postretne.

„Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň nebude horieť na tebe. Veď ja som Pán, tvoj Boh, Svätý Izraelov, tvoj spasiteľ.“

(Iz 43, 2 – 3)

⁂⁂⁂

Úryvok pochádza z knihy Keď zomrie náš milovaný, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.