Asia Bibi: Vždy som verila, že budem oslobodená

Poznáte Asiu Bibi? Táto pakistanská žena, vlastným menom Asia Noreen, bola v júni 2009 obvinená z rúhania. O rok neskôr sa stala prvou ženou, ktorá mala byť v Pakistane popravená na základe zákonov o rúhaní. Tento rozsudok vyvolal obrovský medzinárodný ohlas. Pakistanský súd ho napokon v roku 2018 odvolal, čo však vyvolalo násilné protesty náboženských fundamentalistov.

Asia Bibi je pakistanská kresťanka, ktorá ako odsúdená na smrť strávila roky vo väzení za to, že bola obvinená z rúhania. Vraví, že vždy verila, že bude napokon oslobodená. Napriek utrpeniu, ktorým si v Pakistane prešla, stále dúfa, že sa tam jedného dňa bude môcť vrátiť. Spolu s francúzskou žurnalistkou Anne-Isabelle Tollet napísala knihu Konečne na slobode!, ktorá už onedlho vyjde v slovenčine vo vydavateľstve Zachej.sk.

V knihe spomína na čas, ktorý strávila vo väzení, a hovorí aj o brutálnom zaobchádzaní väzenských dozorcov. Jeden z najnepríjemnejších momentov zažila, keď jej krk vložili do svoriek stiahnutých kľúčom, pričom ju popritom ťahali na reťazi. Pakistanské úrady tieto obvinenia odmietli a uviedli, že jej vyhlásenia o údajnom mučení „sú nepravdepodobné“.

Počas návštevy Francúzska pri príležitosti propagácie knihy Konečne na slobode! sa Asia Bibi rozpomenula na to, ako v roku 2009 dlhoročný spor so susedmi vyvrcholil tým, že ju skupina miestnych žien obvinila z urážky proroka Mohameda. „Môj manžel bol v práci a deti boli v škole. Šla som zbierať ovocie do záhrady,“ povedala. „Vtedy prišiel dav ľudí. Odvliekli ma preč. Vysmievali sa mi, bola som úplne bezmocná.“

Vo svojej knihe hovorí, ako sa vo väzení bála o svoj život. Iní väzni totiž tiež žiadali jej smrť. Pripomenula aj zlé zaobchádzanie zo strany väzenských dozorcov. „Nemôžem dýchať,“ napísala v knihe. „Môj krk je stlačený svorkami, ktoré môže strážca pomocou veľkého kľúča utiahnuť, koľko chce. Na špinavej podlahe sa tiahne dlhá reťaz; spája moje hrdlo s putami strážcu, ktoré ma ťahajú ako psa.“

Asia Bibi uviedla, že jej v utrpení pomohla jej viera. „Povedali mi, že keď sa zrieknem kresťanstva, budem oslobodená. Ale ja som povedala, že nie. Rozsudok zvládnem. S mojou vierou,“ povedala. „Od svojho manžela som sa dozvedela, že sa za mňa modlí celý svet. A že sa za mňa modlil aj pápež! To ma potešilo. Zistila som, že sa celý svet modlí za to, aby sa moje trápenie skončilo. Cítila som, že ma ich modlitby určite oslobodia.“

Bibi po svojom oslobodení vyzvala pakistanského predsedu vlády Imrana Chána, aby prepustil každého, kto je nespravodlivo obvinený alebo odsúdený za rúhanie, a aby zabezpečil riadne vyšetrovanie obvinení. „Nevinní by nemali byť trestaní bezdôvodne. Uväznení ľudia, ktorí sú nevinní, by mali byť prepustení,“ uviedla. „Počas vyšetrovania by mali byť obe strany riadne vypočúvané, pretože pakistanské vyšetrovacie postupy sú veľmi problematické. Je ťažké povedať, kto je na koho strane.“

Napriek svojmu utrpeniu Asia Bibi povedala, že sa k Pakistanu stále stavia pozitívne a dúfa, že sa tam jedného dňa vráti. „Bola to moja krajina, ktorá ma oslobodila. Som na to hrdá,“ uviedla. „Odišla som z vlastnej vôle, pretože mi tam hrozilo nebezpečenstvo. V každom okamihu sa mi mohlo čokoľvek stať. Takže preto som opustila svoju krajinu. Ale stále k nej v srdci cítim rovnakú lásku. Stále si ju vážim a chcem vidieť deň, keď sa tam budem môcť vrátiť.“

Spomenula aj svoj zármutok nad vraždami dvoch politikov, ktorí sa jej snažili pomôcť – Shahbaza Bhattiho a Salmana Taseera. O ich smrti sa dozvedela o väzení. „Veľa som plakala. Plakala som za nimi viac ako týždeň. Aj dnes je moje srdce plné smútku. Chýbajú mi,“ povedala.

Tvrdí však, že necíti horkosť voči tým, ktorí žiadali jej smrť. „Vôbec sa nehnevám, všetkým som zo srdca odpustila a necítim žiadnu nenávisť. Cítim trpezlivosť, pretože som sa naučila byť trpezlivá, keď som musela opustiť svoje deti,“ povedala.

Od 90. rokov 20. storočia boli kvôli rúhaniu odsúdené desiatky pakistanských kresťanov. Kresťania však v Pakistane tvoria len 1,6% celej – väčšinovo moslimskej – populácie. Mnohí kresťania patria k najchudobnejším obyvateľom krajiny vôbec. Hnev na USA kvôli vojne v Afganistane a veľmi prísne zákony o rúhaní podnietili v Pakistane vlnu nenávisti voči kresťanom. Len v  posledných rokoch boli pakistanskí kresťania terčom mnohých útokov, v dôsledku ktorých sa mnohí cítia zraniteľní.

Pakistanské úrady však tvrdia, že zákony o rúhaní existujú v mnohých častiach sveta. Všetky takéto prípady sú vraj v Pakistane postavené pred súd a riadia sa náležitým procesom. Napriek tomu Asia Bibi vo svojej knihe hovorí, že kresťania sú v skutočnosti šikanovaní a diskriminovaní. Palostanská verejnosť nimi opovrhuje. Podľa oficiálnych vyjadrení však Pakistan prikladá veľký význam ochrane práv menšín, pretože to zaručuje ich ústava.