Veríte, že vás Božia láska môže uzdraviť?

Úryvok z novej knihy obľúbeného poľského saleziána Dominika Chmielewského s názvom Jeho láska ťa uzdraví, ktorá je návodom na život v plnosti

Jediný terapeut alebo Všetko sa dá napraviť

V Poľsku je veľkým problémom napríklad agresivita alebo dokonca nenávisť voči niektorým politikom. Málokedy sa niekto spovedá z toho, že nenávidí nejakého politika. „Prosím vás, keď ho vidím, jednoducho by som ho roztrhla.“ Často počúvam takéto priznania. Žiaľ, príčina tejto nenávisti je v nás, my ju v sebe vytvárame, napríklad sledujeme televíziu bez overenia správy, ktorá sa k nám dostane. Namiesto toho, aby sme vypli televízor a pomodlili sa za tých ľudí, ešte viac ich nenávidíme. V dôsledku toho strácame pokoj srdca, chodíme plní hnevu a vyžarujeme svoju agresivitu do takej miery, že jej podľahne celá domácnosť.

Musíme teda triediť všetko, čo k  nám príde zvonka, lebo takéto správy nám pretvárajú vnútro – náš spôsob myslenia, reagovania a naše emócie. Ak žena chce mať dom, do ktorého sa manžel po práci a deti po škole radi vrátia, musí to byť naozaj oáza pokoja a lásky, kde panuje jemnosť, srdečnosť, úsmev a prijatie. Takže všetko, čo takúto atmosféru v domácnosti ničí, musí byť dôsledne odmietnuté. Ak je v našom dome niekoľko hodín zapnutý televízor, ktorý vysiela informácie, ktoré sa sústreďujú najmä na nešťastia, tragédie a  morálne úchylky, nebudeme schopní tých päť alebo šesť hodín sledovania televízie neskôr zneutralizovať desiatimi alebo pätnástimi minútami modlitby. Budeme pri modlitbe vždy roztržití a nestretneme sa s Bohom. Boh miluje ticho nášho srdca a chce sa s nami v tomto priestore ticha rozprávať.

Chýbajúca citlivosť na správy, ktoré prijímame zvonka, môže spôsobiť katastrofu rôznymi spôsobmi. Dokonalou ilustráciou takejto situácie, samozrejme s televíziou v jednej z hlavných úloh, je príbeh mojich priateľov (on viedol právnickú kanceláriu, ona vychovávala tri deti), ktorí si po niekoľkých rokoch manželstva uvedomili, že ich vzťah sa blíži k  pádu, že sa úplne v  živote míňajú. Ich každodenný život nenapĺňala neha a rodinné teplo, ale neustála únava spôsobená veľmi neskorými návratmi zo stresujúcej práce. Keď sa muž vrátil domov, bol taký vyčerpaný, že prakticky nemal silu a chuť na nič, a už vôbec nie na rozhovor s manželkou alebo pomoc v domácnosti. Namiesto toho, aby si oddýchol, zapol televízor,  bezmyšlienkovite sa pozeral na obrazovku a pritom zaspával.

Keď si uvedomili, že takáto situácia predstavuje vážnu hrozbu pre ich manželstvo (začali už myslieť na rozvod), urobili jednu radikálnu vec – televízor z domácnosti jednoducho vyhodili. A  aké bolo ich prekvapenie, keď sa ukázalo, že si v novej situácii nedokážu poradiť. Keď sa muž vrátil domov, nevedel, ako sa má správať.

„Nemohol som si nájsť miesto, stále mi niečo chýbalo. Tak som si vzal knihu alebo som si sadol do záhrady. Stále mi niečo nevyhovovalo,“ hovoril a priznal sa, že si bez televízora v domácnosti vôbec nevedel poradiť. Jednoducho nevedel, čo so sebou.

Po vyhodení televízora zavládlo v  domácnosti ticho, ktoré odhalilo, že sa už nedokážu porozprávať, že nemajú o čom. Ich dialóg bol taký povrchný, že sa týkal len plytkých úvah o praktickom aspekte ich každodenného života. Tí dvaja ľudia sa museli odznova naučiť medzi sebou rozprávať, byť vo svojej prítomnosti a tešiť sa z nej. Dnes sa majú tak radi, že keď on príde z práce, preberá niektoré povinnosti manželky, okrem iného sa venuje trom deťom. Každý večer vyzerá tak, že keď dávajú spať svoje dcéry, namiesto toho, aby im púšťali rozprávky v televízii, obaja sa pri nich modlia ruženec. Počas modlitby deti zaspia a oni majú po troch desiatkoch ruženca ešte toľko energie a chuti byť spolu, že pri čaji alebo káve sa dokážu pritúlení k sebe niekoľko hodín rozprávať a nemôžu sa zo seba natešiť.

Príbeh týchto dvoch milujúcich sa ľudí ukazuje, že všetko sa dá napraviť. Ale skôr než ten muž urobil rozhodnutie zmeniť svoj život, urobil jednu podstatnú vec: po zbytočných návštevách u niekoľkých terapeutoch sa konečne dostal k tomu jedinému na svete, skutočnému terapeutovi, ktorý ho poznal ako nikto iný – k  Pánovi Ježišovi. Keď videl, že sa jeho manželstvo blíži k pádu, plný pochybností sa rozhodol každý deň po práci ísť na pätnásť − dvadsať minút do kostola, kde prosil Boha: „Povedz mi, Pane, čo mám robiť, lebo ja už neviem…“ Po dvoch týždňoch prosieb vo svojom srdci zreteľne začul iba jednu vetu: Vyhodiť televízor. Urobil teda túto jednu vec a do jeho domácnosti sa vrátilo manželské a rodinné šťastie. Stačilo odpovedať len na jedno vnuknutie, aby Boh dal všetko do poriadku. Náš Stvoriteľ sa s nami vždy rozpráva, vždy nám chce pomôcť a dávať veľmi presné odpovede, ale musíme chcieť ho počuť a hlboko veriť, že odpoveď vždy dostaneme.

Úryvok pochádza z knihy Jeho láska ťa uzdraví, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.