Dar, ktorý si nemôžeme zaslúžiť

V nedeľu slávime Zoslanie Ducha Svätého – Turíce. Viete, čo si v tento deň pripomíname? Čo sa to vlastne pred 2000 rokmi v Jeruzaleme stalo?

V knihe proroka Joela čítame tieto slová: „Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mladíci budú mať videnia. Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha.“ (Joel 3, 1-2)

Proroctvo Joela sa naplnilo v deň Turíc. Nikto z učeníkov v ten deň netušil, čo sa stane. Keď boli učeníci zhromaždení na jednom mieste, kde sa spolu modlili a rozprávali, stalo sa niečo výnimočné. V Skutkoch apoštolov máme podrobný opis udalosti, ktorá zmenila ustráchaných učeníkov na mužov odvahy a verných svedkov Ježišovho zmŕtvychvstania. Stalo sa to takto: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť.“ (Sk 2, 1-4)

Pozrime sa spoločne bližšie na udalosť, ktorá sa v ten deň stala. Vieme, že učeníci neboli dokonalí a bezchybní muži. Vieme, že ich otriasli udalosti, ktorých boli pred niekoľkými dňami svedkami. Ich srdcia boli naplnené strachom z toho, že ich čaká podobný osud ako Ježiša, ak ich židia nájdu a usvedčia, že boli Ježišovými učeníkmi. Napriek strachu, ktorý mali v srdci, zachovali si vieru a spoločne sa modlili. Ich sila nespočívala v zbraniach, ktoré zabíjajú telo, ale v jednote a viere. Hoci sa zo strachu ukrývali za zatvorenými dverami, ich srdcia boli otvorené vo viere a nádeji pred Bohom.

Tipy na knihy:

Vidíme teda, že nie dokonalosť, odvaha alebo múdrosť je znakom pripravenosti pre prijatie Ducha Svätého, ale otvorené srdce pred Pánom, ktorý dáva Ducha Svätého tým, ktorým on sám chce. Duch Svätý nie je odmenou za naše zásluhy, Duch Svätý je darom, ktorý je nám dávaný z lásky. Ďalej si môžeme všimnúť, že Boh sám najlepšie vie, kedy je správny čas niečo urobiť, dotknúť sa srdca človeka, urobiť nejaký zázrak alebo v tomto prípade naplniť srdcia učeníkov Duchom Svätým. Človek nerozhoduje o tom, kedy Duch Svätý zostúpi, ale môže nastaviť svoje srdce tak, aby bol pripravený na to, keď príde.

Veľmi krásne je všimnúť si, že ohnivý jazyk, symbol Ducha Svätého, spočinul na každom jednom človeku, ktorý bol v miestnosti. Nielen na niekoľkých vyvolených, nielen na elite medzi apoštolmi, ale na každom jednom z ľudí, ktorí tam boli. Každý z nás je v Božích očiach dôležitý a nekonečne milovaný a každý z nás je v Božích očiach hodný darov Ducha Svätého. V Ježišovi sme sa stali Božími deťmi a Boh dáva svoje dary každému, bez výnimky. Nie každý však túži po jeho daroch. Nie každý si váži dary, ktoré mu Boh ponúka.

Duch Svätý je dar, ktorý nás posväcuje. Duch Svätý nás vedie po ceste svätosti, uschopňuje nás modliť sa, pomáha nám milovať tak, ako miluje Ježiš, a pozerať sa na seba aj na blížnych ako na Božie deti. Duch Svätý nás vovádza do Božieho srdca. Turíce, ktoré budeme prežívať, sú časom, kedy môžeme nanovo otvoriť svoje srdce pred Bohom a vyznať: „Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom.“ (Ž 42, 3a)

Duch Svätý je prameňom, ktorý hasí náš smäd po Bohu. On nám otvára rozum aj srdce, aby sme Boha nielen poznávali, ale aj milovali. Nech je v našom srdci túžba po Duchu Svätom. Nech z našich úst a z nášho srdca stúpa k Bohu chvála a vďaka za Ducha Svätého, tento dar nepochopiteľnej a nekonečnej lásky, ktorou sme milovaní. Pamätajme na to, že Duch Svätý túži prebývať v nás a my sa jeho prítomnosťou stávame chrámom. Prosme Boha o to, aby nám pomáhal žiť život tak, aby pri pohľade na nás mohli ľudia vidieť chrám, v ktorom prebýva Boh sám.

Autor: Jozef Harvánek