Nanebovstúpenie Pána nám predostiera skutočný smer nášho putovania

Vo štvrtok 13. mája si pripomíname slávnosť Nanebovstúpenia Pána. Čím je tento deň výnimočný okrem toho, že je prikázaným sviatkom?

Sviatok Nanebovstúpenia Pána je jedným z mojich najobľúbenejších. Po jeho zmŕtvychvstaní aj jedným z najväčších nositeľov nádeje. A k tomu ešte vo mne vyvoláva úžas.

Vždy, keď čítam pasáž zo Skutkov apoštolov, v ktorej sa spomína, ako sa pred ich očami vzniesol do nebies a oni zahľadení do neba sledovali, ako odchádza, pociťujem radosť a zároveň akýsi smútok… Pretože ak sa na tento skutok pozriem očami viery, radujem sa. Viem, že ak by neodišiel, nemohla by som čakať jeho druhý príchod, tak ako sľúbil. A s tým je spojená aj túžba a nádej. No ak sa pozriem na jeho výstup k Otcovi očami ľudskými, na pár okamihov pocítim smútok, pretože sa vždy rada a naplno vcítim do apoštolov. Čo naozaj cítili, keď sledovali, ako od nich odchádza? Nebáli sa? Necítili prázdno? Veď od nich odišiel ich učiteľ a Pán. Možno sa na chvíľu vážne báli. Možno sa naozaj cítili osamelo. No aká silná viera, napriek tomu, že na mnoho otázok pravdepodobne ešte len čakali odpovede, ich musela hnať do ich ďalšej činnosti, ktorou šírili jeho slovo, aby zvestovali ľuďom takú úžasnú zvesť, akou je víťazstvo nad smrťou a večný život v Bohu?

Môže byť, že z určitého pohľadu je jeho nanebovstúpenie akousi skúškou. Jeho odchod z tohto sveta totiž môže klamlivo symbolizovať opustenie, no nie je to tak. Skúša našu vieru, vytrvalosť, dôveru, pevnosť. Možno sa to niekomu tak zdá, ale Ježiš nás neopustil.

Podobne ako zmŕtvychvstanie Pána v sebe nesie tento akt akési tajomno. Vedieť presnejšie opísať, čo si človek predstavuje pod niečím takým, ako je zmŕtvychvstanie, asi nedokážem. Sama som tajomstvo tejto udalosti dlho v srdci skúmala. Je jednoduché napísať či povedať, že niekto vstal z mŕtvych. Len občas si kresťania sami nedokážu ozrejmiť, čo to skutočne znamená. Skúste to – vcítiť sa do skutočnosti, že nielen duch, ale aj telo nášho Pána opustilo hrob a také skutočne vystúpilo k Bohu. Čo za emócie v sebe objavujete? Nie je to úžasné?

Tipy na knihy:

Nanebovstúpenie Pána nám zároveň vyjavuje jednu z najdôležitejších vecí: čo Boh sľúbil, to vždy splnil.

Pripomenutie Ježišovho nanebovstúpenia je pre mňa totiž zároveň pripomenutím prísľubov, na ktoré v Starom zákone máme možnosť natrafiť. A akt potvrdzujúci ich splnenie. Skúsme sa na moment zastaviť a zvážiť, akú vymoženosť máme, že sme svedkovia (áno, svedkovia, pretože nám bola prenechaná po celé generácie správa o Ježišových veľkých činoch) toho, ako Pán plní svoje sľuby a akú lásku nám vyznáva a vyznal. Tak, ako sľúbil, že nám pošle Spasiteľa, tak to aj splnil. Cez neho nám odpustil naše zlyhania a skrze neho ich premohol. Je to láska Otca.

Túto lásku cítili učeníci a apoštoli, keď sa s úžasom vracali do svojich príbytkov po tom, ako sa pred ich očami stratil posledný detail pohľadu na Spasiteľa. Ak bola v nich po jeho zmŕtvychvstaní v nejakej forme neistota, tak po jeho zjavení pred ich očami a následným vystúpením do neba musela táto neistota zmiznúť.

Nanebovstúpenie Pána nám okrem iného má pripomenúť, že naša púť po tejto zemi jedného dňa skončí a že náš život nezávisí od vecí pozemských, ale tých nebeských. Ukazuje nám, kam naša životná púť vedie. Možno niektorí majú obavy zo smrti, prípadne z toho, čo ich po smrti čaká. No krásne je, že nám to už bolo povedané. Ježiš sám povedal, že nám pripraví miesta v nebi. Na nás je len vytrvať: v ťažení týmto svetom, ako to robili apoštoli, v plnení Božej vôle a v zvestovaní evanjelia všetkým okolo nás…

Martina Šulová