Svätá Rita – symbol večnej oddanosti

Musím sa priznať, že nemám celkom ozrejmený úplný zoznam svätcov, ktorých Cirkev nazýva pomocníkmi v beznádejných situáciách. No ak už, tak mám svojich 3 obľúbencov: svätý Júda Tadeáš, svätá Filoména a svätá Rita. Všetci traja sú označovaní ako pomocníci v zúfalých chvíľach a beznádejných situáciách. Teda sú tým aspoň známi.

Keďže 22. mája máme sviatok jedného z nich, a to svätej Rity z Cascie, dovolím si pár slov. Ide totiž o výnimočnú ženu, od ktorej sa s prestávkami učím aj ja. Išlo o ženu, ktorá je podľa môjho skromného názoru práve tým príkladom ženskosti, ktorá dnes chýba. Našla totiž silu nie v hlučnom slove, ale v službe druhým. Seba pokorila, a tým vlastne demonštrovala vnútornú silu. Aj v najväčších trápeniach tela či duše mala svoj pohľad uprený na Boha a ešte aj storočia po jej smrti sa jej darí k nemu privádzať ľudí.

Svätá Rita bola Bohu oddaná od prvého momentu života. Jej rodičia boli tzv. zmierovateľmi v turbulentnom období talianskej histórie. V čase, kedy medzi sebou bojovali dva klany a kedy bolo vo zvyku v mene pomsty vraždiť, práve jej rodičia boli tí, ktorí urovnávali spory a hľadali mier. Nemali ľahkú úlohu, vyžadovala si sebazaprenie, pokoru, no najmä plnú oddanosť Božej veci. V takom prostredí vyrastala.

Chcela sa stať mníškou už v mladom veku. No rodičia ju, možno aj z obáv, čo s ich dcérou bude, ak sa oni pominú, vydali. Nebránila sa, pokorila sa. Pred očami mala len jediné: pokorne a oddane slúžiť tomu, kto jej dal život a ktorý stvoril všetko. Koľkokrát v živote vzdorujeme Božím úmyslom, ak sa nezhodujú s tými našimi? O akú vieru v jej srdci muselo ísť a o akú lásku, keď pristúpila k sebazapreniu a poslúchla! Nespočíva ľudská sila predovšetkým v tom?

Tipy na knihy:

Prežila si bolesti, trápenia. Ako matka, ako manželka, ako žena. Nič z toho ju neodviedlo od Božieho trónu. Viac než svetské statky pre ňu znamenalo odpustenie a prísľub večného života. Jej neutíchajúca láska a vytrvalosť priviedla jej násilníckeho manžela k viere. Odpustila mu všetko, rovnako ako neskôr odpustila aj jeho vrahom. Veľakrát máme problém odpustiť najmenšie maličkosti ľuďom, ktorí nás urážajú, či nám ubližujú… Predstavme si, čo za vnútornú silu preukázala táto žena v tak ťažkých časoch, keď musela so zármutkom pochovať manžela a namiesto zášti v sebe uživila lásku k tým, ktorí jej ho vzali…

Rita bola ženou modlitby. To demonštrovala po celý svoj život. Rovnako v prípade jej synov, ktorých chcela svojím modlitebným príhovorom uchrániť pred smrteľným hriechom. Jej materské vedomie presiahlo bežné ľudské chápanie, pretože vedela, že je dôležitejšia záchrana duše… Obaja jej synovia umreli skôr, ako vykonali pomstu za otcovu smrť…

Po smrti manžela aj oboch detí chcela vstúpiť do rehole, ale neprijali ju. Báli sa. No ona sa nevzdala. Prijala podmienky a urovnala spory s tými, ktorí jej ublížili najviac – vrahmi svojho manžela. „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi“ (Mt 5, 9).

Koľkokrát v živote sme rozdúchali oheň vo vzťahoch a koľkokrát sa nám ho podarilo uhasiť?

Na dôvažok jej Boh preukázal svoju lásku tým, že jej dal dar stigmy. S touto stigmou na čele aj umrela a dodnes je jej neporušené telo uložené v Bazilike svätej Rity v Cascii.

Svätej Rite je pripisovaných mnoho zázrakov a traduje sa o nej, že mala schopnosť levitácie. Je patrónkou stratených prípadov a zúfalých situácií, manželstiev, matiek, týraných žien. No nielen Katolícka cirkev si ju ctí – modlia sa k nej vo všetkých kútoch sveta. Známa je totiž aj moslimským ženám v Egypte, ktorým je v jednej chudobnej alexandrijskej štvrti k dispozícii kostol zasvätený tejto výnimočnej žene.

Toľko k jej životu a jej uctievaniu. Prispejem aj svojou troškou. Svätá Rita, podobne ako svätá Katarína Sienská vo mne evokuje vnem symbolu pravej ženskosti (femininity, ak chcete). Išlo o ženy, ktoré neboli svojím vzhľadom a vzrastom veľké, či výrazné, ale tým, ako sa počas života správali, pomocou druhým, neprestajne upretým pohľadom na Pána a odhodlaním slúžiť mu za každú cenu, sa stali veľkými. A to nielen v časoch, v ktorých žili, ale celkovo v časoch, v ktorých ľudstvo existuje.

Svätá Rita bola známa svojimi neutíchajúcimi modlitbami a pomocou chudobným. Všetku svoju nádej a putovanie životom podriadila službe iným. Je to nielen chvályhodné, ale aj obdivuhodné. Nikdy nemala pred očami seba, ale svojich blízkych. Utrpenia prijímala s pokorou. Svoju moc videla v modlitbe. Možno sa niekomu zdá, že práve táto pokora človeka oslabuje, ale opak je pravdou. Čím viac umŕtvujeme seba, tým viac žijeme v ňom.

Nech je nám práve svätá Rita v tomto príkladom. Príkladom silnej ženy, osobnosti.

Martina Šulová

Foto: Catholic Online