Spoznajte svätých Petra a Pavla

V utorok 29. júna si v liturgickom kalendári pripomíname slávnosť svätých Petra a Pavla. Viete však, prečo slávime sviatok oboch svätcov v jeden deň?

„…a tak obaja, hoci odlišným spôsobom, zhromažďovali Kristovu rodinu.“
(z prefácie zo sviatku sv. Petra a Pavla)

Dvaja apoštoli, jeden sviatok

Mnohé sviatky, aj tie prikázané, sme sa naučili prijímať s akousi samozrejmosťou. Často nás práve zvyk alebo tradícia privedú do kostola. Ale stačí nám naozaj len to? Skúsme sa dnes trošku detailnejšie pozrieť na apoštolov z aktuálneho sviatku. Ak trošku poznáme Písmo, určite musí udrieť do očí, že ide o dve rozdielne osobnosti, s úplne iným príbehom a dosahom na ľudí. Napadlo nám niekedy, prečo práve svätý Peter a Pavol zdieľajú spoločný sviatok? Pozrime sa najprv na život každého z nich osobitne.

Svätý Peter

Peter (pôvodným menom Šimon, hebr. Šimón = Boh vypočul) je meno, ktoré mu dal sám Ježiš. Označuje „skalu“, na ktorej sa rozhodol postaviť svoju Cirkev (Mt 16,18). Pôsobí na nás Peter tak pevne a stabilne, ako to naznačuje jeho meno? Nevzdelaný rybár z Betsaidy, ktorý trikrát zaprel Ježiša vo chvíli, v ktorej sa skutoční priatelia neopúšťajú. Napriek tomu je to Peter, ktorý sa vždy spomína z apoštolov ako prvý (dokonca sa v evanjeliách spomína najčastejšie zo všetkých). On nazrel ako prvý do hrobu, jemu sa ako prvému z apoštolov zjavil Ježiš po vzkriesení. Z jeho loďky Ježiš vyučoval ľudí, bol spolu s Jakubom a Jánom, keď sa Ježiš premenil na hore Tábor. Na druhej strane Peter viacráz Ježiša poslúchol, aj keď sa to zdalo ako nereálna požiadavka. Vďaka poslušnosti kráčal po vode, ulovil veľa rýb alebo našiel peniaz ukrytý v rybe. To všetko malo, samozrejme, silné symbolické posolstvá. A hoci Ježiš poznal Petrove slabé miesta, zveril mu svoju Cirkev. To musí byť pre nás veľmi povzbudivé. Lebo Bohu nie je nič nemožné. Peter, keď bol popravený, údajne z úcty k Ježišovi odmietol byť ukrižovaný tým istým spôsobom ako jeho Majster, a tak ho ukrižovali dole hlavou. Nad jeho hrobom (údajne) dnes stojí Bazilika svätého Petra.

Svätý Peter býva často zobrazovaný s kľúčmi, obráteným krížom, kohútom alebo s loďkou. Predstavuje tradíciu a stabilitu v Cirkvi. Zhromaždil prvotnú Cirkev zo synov Izraela a zároveň aj otvoril Cirkev pre pohanov. Spočiatku neveril v spásu pohanov, ale po videní v Joppe dal pokrstiť Kornélia aj bez obriezky. Bol teda úžasne vnímavý na vedenie Duchom Svätým. V Skutkoch apoštolov ohlasuje príchod Spasiteľa, pokánie, vieru, ale aj poslušnosť.

Tipy na produkty:

Svätý Pavol

Pavol (lat. Paulus = malý, nepatrný) bol židom narodeným v Tarze a pri obriezke dostal meno Šavol (hebr. Šaúl = vyprosený od Jahveho). Od narodenia bol rímskym občanom, vychovaným prísne podľa Mojžišovho zákona. Bol prívržencom farizejov. S Ježišom sa nikdy osobne nestretol, zatiaľ čo s Petrom podľa Biblie aspoň štyrikrát. Získal dovolenie priviesť kresťanov z Damasku v putách do Jeruzalema. Jeho horlivé prenasledovanie kresťanov sa počas tejto cesty zmenilo na horlivé ohlasovanie Krista. Keď sa mu na ceste zjavil vzkriesený Kristus, Pavol radikálne zmenil všetko, čím doteraz žil. Z Damasku musel nakoniec ujsť pred židmi, ktorí mu neverili. V pokore žil niekoľko rokov v Tarze a čakal na svoj čas. Ten prišiel vďaka múdremu a hlboko duchovne založenému Barnabášovi, ktorý si na Pavla spomenul a priviedol ho z Tarzu do Antiochie, kde sa rozvíjala kresťanská obec (boli tu židia i pohania). Tu začal ohlasovanie, ktoré sa stalo jeho dominantnou službou po celý život. Vieme, že absolvoval mnoho ciest, prekonal mnoho strastí a ťažkostí. Ako rímsky občan nemohol byť ukrižovaný, a tak zomrel sťatím mečom.

Svätý Pavol je často zobrazovaný s mečom a spája sa s novosťou v Cirkvi. Priniesol novú evanjelizáciu aj pre pohanov, plne spolupracoval s mocou Ducha Svätého a jeho charizmami. Jeho listy sú ozajstným pokladom Cirkvi.

Jednota v rozdielnosti

Duch veje, kam chce a ako chce. To vidíme na svätých Petrovi a Pavlovi. Každý svojím spôsobom odpovedal na povolanie, ktoré im Boh prichystal. Ježiš oboch zavolal po mene, obom boli odpustené ich zlyhania. Boli síce v mnohom odlišní, avšak pracovali a žili pre Krista. To ich spájalo. Slabosti oboch si Boh použil na to, aby zjavil svoju moc. To, že ich Cirkev spojila v jednom prikázanom sviatku, má pre nás obrovský význam a odkaz. Všetci sme si rovní vo svojej jedinečnosti a rozdielnosti. Nie je iba jedna správna cesta. Tak akoby nebol Peter bez Pavla a Pavol bez Petra, tak sme si navzájom všetci potrební. Lebo hlavou Cirkvi je Kristus a jeho telo má mnoho údov. Skúsme v tomto nazeraní prežiť nielen tento sviatok. Pátrajme po tom, prečo nám Cirkev pripomína toľko Kristových učeníkov. Každý nám má čo povedať do života. Mali by sme túžiť po tom, aby nás posolstvá ich životov posunuli bližšie k Ježišovi.

Vierka Urigová