Lurdská Panna Mária a konverzia Dr. Félixa Leseura

Na prelome storočí sa jedna žena – dobré a obyčajné katolícke dievča – vydala za ateistického lekára menom Félix Leseur. Ten sa pokúsil zničiť vieru svojej manželky, no ona na jeho snahy zareagovala sústredeným štúdiom katolicizmu. V roku 1905 ochorela a zaľahla s bolesťami, ktoré trvali s menšími prestávkami až do roku 1914. Na smrteľnej posteli povedala svojmu manželovi: „Félix, keď zomriem, staneš sa katolíkom a dominikánskym kňazom.“

„Alžbeta, poznáš moje zmýšľanie. Prisahal som, že Boha nenávidím. V tejto nenávisti budem žiť a raz v nej aj zomriem,“ odpovedal jej Félix.

Ona však svoje slová zopakovala ešte raz. Potom vo veku 47 rokov v náručí svojho manžela zomrela.

Keď sa Félix neskôr prehrabával v jej papieroch, objavil jej poslednú vôľu. Alžbeta v nej v roku 1905 napísala, že poprosila všemohúceho Boha, aby svojím utrpením vykúpila dušu svojho manžela. V deň, keď zomrie, mala byť cena za Félixovu dušu zaplatená.

Dr. Leseur, verejne známy ateista a redaktor antiklerikálneho časopisu, odmietol jej poslednú vôľu ako vymyslené predstavy zbožnej ženy. V tom čase sa rozhodol napísať knihu, v ktorej chcel zosmiešniť zázraky v Lurdoch. Vycestoval. Keď sa však pozrel do tváre Máriinej sochy stojacej v jaskyni priamo v Lurdoch, v okamihu dostal dar neochvejnej viery. Pochopil s takou istotou, že už nikdy nemusel svoju vieru skúmať či premýšľať nad tým, ako odpovie na nejakú náročnú otázku. V jedinom momente všetko pochopil.