Prvé dni medžugorských zjavení

25. jún sa v Medžugorí slávi ako deň výročia zjavenia Panny Márie. Tento rok ide už o 40. výročie, keďže prvé zjavenia sa odohrali v roku 1981. Pri tej príležitosti vám prinášame úryvok z knihy Boj proti diablovi v posolstvách Medžugoria, v ktorom zistíte, ako sa zjavenia vlastne začali.

Medžugorie, streda 24. júna 1981. Malá obec, v ktorej žije asi 2000 obyvateľov, práve oslavuje sviatok svätého Jána Krstiteľa. Je neskoré popoludnie. V okolí jednej z jej častí, Bijakovići, sa prechádzajú dve dievčatá – pätnásťročná Ivanka Ivanković a šestnásťročná Mirjana Dragicević. Ivanka v jednej chvíli uprela zrak na neďaleký pahorok Podbrdo a tam zbadala žiariacu postavu mladej ženy, ktorá držala v náručí dieťatko. Prekvapená vykríkla: „Veď to je Gospa“, čo v chorvátčine znamená Panna Mária. Okamžite ju totiž spoznala. Keď však žiariaca žena pokynula dievčatám, aby prišli bližšie, vystrašené utiekli. Zatiaľ čo sa, ešte stále veľmi rozrušené, vracali domov, stretli ďalších štyroch mladých ľudí z dediny – Milku Pavlović, Vicku Ivanković, Ivana Dragicević a Ivana Ivanković –, ktorí s nimi šli späť k Podbrdu, kde sa im opäť zjavila Gospa.

Po bezsennej noci, počas ktorej zažívali búrku intenzívnych emócií a nespočetných otázok, sa títo mladí ľudia rozhodli, že sa na miesto zjavenia vrátia, aby zistili, či to nebol len prelud. Na druhý deň, 25. júna 1981, dvoch z nich – Milku Pavlović a Ivana Ivanković – zdržali nečakané povinnosti, takže nemohli prísť k Podbrdu. Odvtedy už nikdy nemali žiadne zjavenie. Namiesto nich sa tam vybrala Marija Pavlović, Milkina sestra, a Jakov Colo, ktorý mal v tom čase len desať rokov. V rovnakom čase ako včera, okolo 18. hodiny, sa šiestim mladým ľuďom zjavila Panna Mária a urobila posunok, ktorým ich volala k sebe. Tentoraz prekonali strach a poslúchli ju. Tak sa po prvýkrát spoločne stretli všetci tí, ktorí budú od tohto dňa tvoriť spoločenstvo vizionárov z Medžugoria: Ivanka, Mirjana, Vicka, Marija, Jakov a Ivan. To je dôvod, prečo sa výročie zjavení slávi 25. júna, a nie o deň skôr, 24. júna, keď sa Gospa zjavila prvý raz. Panna Mária sa im ukázala v podobe mladej, asi dvadsaťročnej ženy odetej do striebornosivej tuniky, ktorá jej splývala až k nohám; hlavu mala pokrytú bielym závojom, pod ktorým bolo vidno dlhé čierne vlasy. Okolo nej mala korunu z dvanástich hviezd.

V súvislosti so zjavením z 25. júna 1981 treba ešte povedať, že v tento deň Panna Mária nevyslovila žiadne posolstvo. Iba sa sedem ráz pomodlila Otče náš, Zdravas a  Sláva. Zakaždým, keď sa modlila Zdravas, vynechala oslovenie „Zdravas, Mária“, čím nepriamo potvrdila svoju totožnosť.

Zvesť o týchto udalostiach sa rýchlo rozniesla, takže nasledujúceho dňa, 26. júna, sa na Podbrde zhromaždil zástup asi tisícich ľudí, ktorí očakávali zjavenie. Šiesti vizionári sa spoločne dostavili na pahorok, akoby ich zvolal nejaký vnútorný popud. Keď sa im zjavila Gospa, bez váhania pokľakli a začali sa modliť Otče náš, Zdravas a  Sláva. Tieto modlitby zopakovali sedem ráz a  potom sa pomodlili ruženec. Keď skončili, Mirjana požiadala tajomnú Pani, aby im povedala, kto je, a dostala od nej takúto odpoveď: „Som Blahoslavená Panna Mária.“ Po skončení zjavenia, kým vizionári zostupovali z  Podbrda, sa Panna Mária zjavila znova, no už len jednej z nich – Mariji, a  zverila jej osobitné posolstvo: „Pokoj, pokoj, pokoj, iba pokoj! Pokoj musí zavládnuť medzi človekom a Bohom a medzi ľuďmi navzájom! Aby sa tak stalo, je potrebné veriť, modliť sa, postiť a spovedať sa.“ Skutočný, dramaticky prorocký zmysel tejto trojitej výzvy na pokoj sa stal zjavným až po uplynutí desiatich rokov, keď začala vojna v Juhoslávii (1991 – 1995), o ktorej sme si už hovorili.

Nasledujúceho dňa, v sobotu 27. júna, sa do Medžugoria vrátil otec Jozo Zovko (1941), správca farnosti, ktorý bol mesiac odcestovaný v Záhrebe kvôli duchovným cvičeniam. Správa o údajných zjaveniach, ktorú mu podali, v ňom vzbudila obavu, že ide o podvod, a rozhodol sa predvolať šiestich aktérov týchto udalostí, aby celú vec vyšetril. Ešte v ten istý deň to však zaňho urobila komunistická polícia, ktorá vizionárov zadržala a odviezla do obce Čitluk, kde ich podrobila dôkladnému výsluchu a  sérii psychiatrických vyšetrení. V prípade všetkých šiestich detí prišli lekári k rovnakému záveru: mentálne sú absolútne v  poriadku, nevykazujú známky alterácie vedomia či halucinačných stavov a nie sú ani chorobnými klamármi usilujúcimi sa pritiahnuť na seba pozornosť okolia.

Po tom, čo ich prepustili, deti sa vrátili do Medžugoria a hneď na druhý deň po nedeľnej omši sa stretli s pánom farárom a vyrozprávali mu, ako sa to všetko odohralo: Na otca Joza zapôsobila ich nestrojená úprimnosť a priklonil sa k názoru, že ich svedectvo je hodnoverné. Začal sa tak otvárať možnosti, že v Medžugorí sa skutočne zjavuje Panna Mária.

Pri zjavení, ktoré sa udialo v  nedeľu 28. júna, bolo prítomných okolo desaťtisíc ľudí, ktorí sa poschádzali na úpätí Podbrda. Mnohí z nich prišli z okolitých obcí. Takéto masívne zhromažďovanie ľudu začalo znepokojovať políciu, ktorá hneď na ďalší deň, v pondelok 29. júna, predvolala šesť detí na ďalší výsluch. Stojí za zmienku, že v tom čase – písal sa rok 1981 – vládol v Juhoslávii tvrdý komunistický režim ateistického a materialistického razenia, ktorý zabraňoval prejavovaniu viery mimo domova a miest špeciálne určených na kult. Nebolo preto možné, aby udalosti týchto dní nevyvolali pohotovú reakciu vládnuceho režimu.

Úryvok pochádza z knihy Boj proti diablovi v posolstvách Medžugoria, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.