Povinnosť lásky

Spoznajte Božiu lásku vďaka novinke z vydavateľstva Zachej.sk s názvom Po cestách mystikov k Božej láske, z ktorej úryvok vám prinášame.

Čím viac o tom uvažujem, tým viac som presvedčený, že veriaci jasne poznáva, prečo treba milovať Boha, prečo si zasluhuje našu lásku. Ale neveriaci, ktorý nepozná Syna ani Otca, nepozná ani Ducha Svätého, lebo kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal, ani Ducha Svätého, ktorého poslal Syn. Niet teda divu, že menej miluje toho, ktorého menej poznáva. Ale aj on si dobre uvedomuje, že celkom náleží tomu, o ktorom vie, že je pôvodcom všetkého bytia.

A čo potom ja, ktorý viem, že Boh je nielen Stvoriteľom, nezištným darcom môjho života, ktorý ho veľkodušne udržiava, ticho utešuje a starostlivo riadi, ale predovšetkým najláskavejším Vykupiteľom, ktorý ho naveky zachová, obohatí a oslávi.

O vykúpení Písmo hovorí: U neho je hojné vykúpenie. A tiež: Vošiel raz a navždy do svätyne a získal večné vykúpenie. O zachovaní: Pán neopúšťa svojich svätých. O obohatení: Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. A tiež: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí ho milujú. O oslávení: Očakávame Spasiteľa, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý pretvorí naše úbohé telo, aby bolo podobné jeho oslávenému telu. A tiež: Utrpenie terajšieho času nie sú ničím oproti budúcej sláve, ktorá sa na nás zjaví. A inde: Naše terajšie ľahké súženie, ktoré je do času, prinesie nám nesmiernu váhu večnej slávy, keď nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na neviditeľné.

Ako sa za toto všetko odvďačím Pánovi? Rozum a prirodzená spravodlivosť človeka núti, aby sa celkom odovzdal tomu, od ktorého celý pochádza, a aby ho miloval všetkými svojimi schopnosťami. Mne však viera vraví, že tým viac má byť milovaný, o čo viac ho poznávam ako cennejšieho odo mňa, lebo verím, že mi dal nielen mňa, ale i seba.

Napokon ešte skôr, ako nadišiel čas viery, ako sa Boh dal poznať v tele, zomrel na kríži, vstal z hrobu a vrátil sa k Otcovi, ešte skôr, hovorím, ako nám ukázal svoju veľkú lásku, tú, o ktorej sme už veľa hovorili – človeku bolo prikázané milovať Boha z celého srdca, z celej duše a zo všetkých síl, to znamená milovať ho všetkým, čo je, čo vie a čo môže.

A Boh nie je nespravodlivý, ak požaduje naspäť svoje dielo a svoje dary. Lebo ako by mohlo dielo nemilovať svojho tvorcu, keby toho bolo schopné? A prečo by ho nemilovalo, nakoľko je toho schopné, ak by toho bolo schopné len z jeho dobroty? A vôbec, že bolo stvorené z ničoho, zadarmo, v takej dôstojnosti, najlepšie objasňuje povinnosť milovať a jej plnenie činí nanajvýš spravodlivým.

Ako veľmi však Boh rozmnožil svoje dobrodenia, keď vo svojom nesmiernom milosrdenstve spasil ľudí, priam zvieratá, totiž nás, ktorí sme zamenili svoju slávu za obraz teľaťa, ktoré požiera trávu, a pripodobnili sme sa hriechom nerozumným tvorom. Ak mu však všetko dlžím za to, že ma stvoril, čo mu dám za to, že ma obnovil, a to ešte takým spôsobom?

Lebo obnoviť ma stálo viac ako ma stvoriť. Nielen o mne, ale o všetkom stvorení sa píše: Povedal a bolo stvorené. Avšak ten, ktorý ma stvoril obyčajným slovom, musel pri mojom obnovení vyrieknuť veľa slov, vykonať podivuhodné skutky, znášať muky, a nielen muky, ale i porušenie.

Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? Pri prvom úkone mi dal mňa, pri druhom sám seba. A dávajúc mi seba, vrátil mi mňa. Bol som daný a vrátený sebe a som povinný za to dať seba a dvakrát. Ale čo dám za to, že mi dal seba? Lebo keby som sa mu dal aj tisíckrát, čo som voči Bohu?

Úryvok pochádza z knihy Po cestách mystikov k Božej láske, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.