Honduras: Chudobná krajina plná šťastných ľudí

Vincentská rodina organizuje celoslovenskú verejnú zbierku s názvom Boj proti hladu na pomoc chudobným na Haiti, Hondurase, Albánsku, Rusku, Ukrajine a na Slovensku. Pri tejto príležitosti vám prinášame svedectvá kňazov – pátrov Jozefa Nogu a Jozefa Kudlu, ktorí vám priblížia svoju misijnú prácu na Hondurase.

Páter Jozef Noga, CM – vincentín

Čas letí veľmi rýchlo. Aj z tohto pohľadu vnímam svoje pôsobenie na misii na Hondurase vo farnosti Sangrelaya. Keďže moje päťročné pôsobenie na misii sa začiatkom tohto roku 2021 skončilo, dovoľte mi podeliť sa s vami o niekoľko osobných zážitkov a skúseností.

Hovorí sa, že každé začiatky bývajú ťažké, a tak tomu nebolo ináč ani v mojom prípade.

Keď som odlietal z Viedne, tak som sa v duchu pýtal sám seba (ale aj Pána Boha), čo ma tam čaká. Pred pristátím na letisku v San Pedro Sula dňa 12. septembra 2015, na sviatok Preblahoslavenej Panny Márie, som požehnal túto krajinu a odovzdal Panne Márii moje pôsobenie na tejto (pre mňa novej) misii. Keďže som tam neletel po prvýkrát, veľká chudoba ani tropické podnebie ma už toľko neprekvapili. No iné prekvapenia ma ešte len čakali – a bolo ich hneď viacero.

Prvé z nich bola moja cesta na misiu. Vyštartovali sme na 420-kilometrovú cestu, ktorá trvala celých 11 hodín. Prvú časť sme absolvovali autobusom, ale tú druhú už podľa zvyku miestnych ľudí, na vlečke osobného auta. Keď sme dorazili, bol som veľmi šťastný, ale zároveň tak špinavý, že som úplne splynul s černoškami z farnosti. Vtedy som si uvedomil, že človek, ak chce byť misionárom, musí sa v prvom rade odosobniť a zabudnúť na všetko pohodlie, ktoré máme na Slovensku.

Ďalším z prekvapení bol nedostatok pitnej vody. Je to zaujímavý paradox, lebo farnosť je z jednej strany situovaná v tesnej blízkosti mora a z druhej strany v tesnej blízkosti rieky. Aby sme mali vodu, zachytávali sme dažďovú do podzemnej cisterny a následne sme ju filtrovali, aby bola pitná. Domorodcom táto voda neškodila, ale nám spôsobovala veľké črevné ťažkosti.

Ďalším z prekvapení boli chýbajúce mosty, zlá cestná infraštruktúra, viacpočetné rodiny bývajúce v malých viacgeneračných drevených domčekoch a nedostatok základných potravín – chlieb, na aký sme boli zvyknutí. Černosi totiž nepoznajú žiadny chlieb, jedia len suchý, zvaný „kasábe“. A tak som sa pri príchode nestačil čudovať.

Ďalším z prekvapení bol pojem času. Ľudia sa nikam nenáhlili a hodinky nosili len sporadicky. Na moju otázku, koľko je hodín, odpovedali svojským spôsobom. Pozreli na slnko a povedali: „Otče, asi pol štvrtej popoludní.“ V tej chvíli som porozumel, že ich pohľad na hodnotu času je úplne odlišný, ako ten náš – európsky.

Tých prekvapení počas piatich rokov bolo naozaj veľmi veľa. Ale až postupom času som si uvedomil, že mali pre mňa veľký zmysel. Uvedomil som si skutočnosť, že títo ľudia, aj keď nemali mnohé materiálne veci, predsa boli šťastní. Čo mali, bol čas jeden pre druhého, mali sa vzájomne radi a navzájom si pomáhali.

Rád by som dodal na záver: Narodili sme sa na krásnom Slovensku a niekedy si ani neuvedomujeme, čo všetko máme. Keď otočíme vodovodný kohútik, tečie z neho pitná voda; keď stlačíme vypínač, rozsvietia sa žiarovky a máme svetlo; keď chceme niekam cestovať, máme vybudované asfaltové cesty či diaľnice;  keď máme hlad, zájdeme do obchodu a kúpime, čo potrebujeme. Nie všetci ľudia na svete dostali takú milosť od Pána.

Ale Ježiš nás pozýva podeliť sa s chudobnými aspoň malou almužnou, ktorou podporíme chudobné rodiny, deti alebo iné projekty na Hondurase, aj vďaka podpore zbierky Boj proti hladu.

Vieme, že láska rozdávaním rastie. A tak prajem všetkým takúto skúsenosť lásky po celý rok – počas každého, i všedného dňa. V mene všetkých našich chudobných vám zo srdca ďakujem za každú modlitbu, obetu alebo finančnú pomoc.

Páter Jozef Kudla, CM – vincentín

Na misiách pôsobím v podstate od mojej vysviacky v roku 2013, pretože rok kňazstva som slúžil v Česku a od druhého roku pôsobím na Hondurase. V roku 2019 som musel kvôli kritike pašovania drog a obchodovania s nimi z Hondurasu odísť. Potom som vypomáhal v misijnom tíme na Slovensku a v Česku. Od decembra 2020 som späť na Hondurase, a to v pôvodnej farnosti ako farár.

Keďže som členom Misijnej spoločnosti, ktorú založil svätý Vincent de Paul, misie sú súčasťou našej spirituality. V našej provincii máme v podstate viac misijných komunít v zahraničí ako na Slovensku. Misiu na Hondurase som si ani prvý, ani druhý raz nevybral ja, ale ma o to poprosil môj provinciálny predstavený. Návrat na Honduras bol v mnohom iný ako prvý príchod. Hlavne kvôli tomu, že som už vedel, čo všetko misia obnáša.

V Hondurase ma veľmi milo prekvapila srdečnosť a otvorenosť ľudí. Áno, Honduras je jedna z najnebezpečnejších krajín sveta, ale je tu veľké množstvo úžasných a milých ľudí. Tiež ma veľmi zachytila forma pastorácie. Vo farnostiach sa zdarma angažuje obrovské množstvo laických pomocníkov, ktorí sa cítia spoluzodpovední za rast vo viere. V oblasti zručností ma nechala v úžase ohromná vynaliezavosť ľudí. To, nad čím by sa u nás pol dňa špekulovalo, v Hondurase urobia za desať minút často úplne primitívnym, no plne funkčným spôsobom.

Chcem pozdraviť všetkých ľudí dobrého srdca na Slovensku, ktorí konáte úžasnú prácu na podporu misií. Ďakujem za všetkých našich (honduraských) chudobných, ktorým sa aj vďaka vám dostalo tak žiadanej pomoci. Aj keď potrieb je neskutočne veľa, najkrajšie je vidieť, keď si človek naozaj úprimne váži dar v podobe pomoci rôzneho druhu. Život je tu ťažký. Vplyvom zlej politickej situácie, obrovskej korupcie a obchodu s drogami veľa ľudí (a v našej farnosti väčšina) nemá stabilné pracovné miesto, teda ani dôstojné podmienky pre život. Snažíme sa to zmeniť cez projekty, ktoré aj vy podporujete.

Nech vám dá Pán štedré srdce, aby sa mohla realizovať láska k druhému aj takýmto spôsobom. Tak sa budeme môcť priblížiť k ideálu, opísanému v Skutkoch apoštolov:

„Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. Nebolo medzi nimi núdzneho, lebo sa rozdeľovalo každému podľa toho, kto ako potreboval“ (porov. Sk 4, 32-34).

Chcem znova odovzdať našu misiu do vašich modlitieb a myšlienok, aby nás Pán Boh požehnával a vlieval nám svojho Svätého Ducha, aby sme spoločne mohli rásť vo viere a v dobrom živote.

Viac o zbierke Boj proti hladu, ktorá prebieha od 1.6.2021, nájdete na www.bojprotihladu.sk.