Poznáte najstarších slovenských svätcov?

17. júla si pripomíname spomienku na dvoch pustovníkov – svätého Andreja Svorada a svätého Benedikta. Čo o týchto svätcoch vieme? A vôbec, majú nám čo povedať aj v 21. storočí?

Nitrianske poklady

Sedemnásteho júla si každoročne pripomíname dvoch pustovníkov žijúcich začiatkom 11. storočia – svätého Andreja Svorada, prvého slovenského svätca, a svätého Benedikta, prvého slovenského mučeníka. Zaujímavosťou však je, že ich sviatok neoslavujeme celoslovensky, ale špeciálnej pocte sa im dostáva iba v nitrianskej diecéze. Práve Nitra si ich zvolila za svojich patrónov, keďže s týmto miestom boli ich životy silno poprepájané. O ich živote nemáme veľa zmienok, jediným zdrojom je krátka kanonizačná legenda o ich živote, ktorú napísal Maurus, päťkostolský biskup. Slúžila ako podklad k ich svätorečeniu. Tradičná púť sa každoročne koná aj na Skalke pri Trenčíne, kde obaja pôsobili.

Svätý Andrej Svorad

Svorad, pochádzajúci pravdepodobne z Poľska, pôsobil na našom území ako benediktínsky mních s rehoľným menom Andrej. Po dovŕšení 40 rokov mu bolo dovolené stať sa pustovníkom. Zdržiaval sa v jaskyni neďaleko kláštora, žil v duchu hesla Ora et labora. Klčoval les, spal a jedol iba minimálne, dokonca po smrti našli reťaz vrastenú do jeho tela, čo svedčí o naozaj prísnom asketickom živote svätého Svorada. V legende sa spomínajú aj zázračné udalosti s ním späté, keď ho vyčerpaného a oslabeného preniesol anjel do cely alebo keď vzkriesil zbojníka, ktorý potom ostal v jeho cele slúžiť Bohu. Dokonca aj zločinec z Nitry vzýval jeho meno počas popravy obesením, čo mu zachránilo holý život. K jeho atribútom svätca patria okrem reťaze a sekery aj orechy, pretože sa traduje, že 40-denný pôst dokázal prežiť iba na jednom orechu denne. Telo svätého Andreja Svorada je pochované v Katedrále svätého Emeráma v Nitre.

Tipy na knihy:

Svätý Benedikt

Benedikt (niekde uvádzaný aj ako Beňadik) pochádzal pravdepodobne z Nitry alebo okolia. Pridal sa k svätému Andrejovi Svoradovi a po jeho smrti zotrval na jeho mieste. Keďže mnoho ľudí vyhľadávalo mníchov, vznikla domnienka, že musia byť vďaka milodarom od ľudí bohatí. To bolo dôvodom, prečo ho zbojníci napadli a telo potom hodili do Váhu. Podľa legendy tam sedával orol a aj kvôli tomu si ho zvolili za patróna pltníci. Jeho telo našli zhruba po roku údajne neporušené a je pochované v katedrálnom chráme v Nitre.

Majú nám čo povedať aj dnes?

Cirkev nám dlhodobo predkladá starostlivo preskúmané modely svätého života. Hoci v tomto prípade ide od nás o naozaj časovo veľmi vzdialené osoby, nemali by sme ich len tak preskočiť v kalendári či absolvovať iba ďalšiu omšu v poradí. Čo viedlo k tomu, že zomreli v chýre svätosti, a boli tak veľkou duchovnou inšpiráciou pre našich predkov? Veď hodnoty Božieho kráľovstva sú predsa nemenné…

V čase, kedy bola príslušnosť k spoločenstvu kľúčovou pre prežitie, boli naši svätci natoľko duchovne zrelí, že si zvolili dobrovoľnú samotu. Nežili však svojvoľne. Napriek tomu, že neboli pod kontrolou, dodržiavali zároveň aj regulu svojho rádu. Pracovali a prácou menili nielen seba, ale aj životy iných ľudí. Neboli čudákmi alebo egoistami, ktorí už majú plné zuby ľudí a volia si únik. Boli skutočným znamením pre vtedajší svet, ale i pre nás dnes, že Boh sa stará o svojich verných. Ako vraví svätý Pavol, ich život ubúdal, aby vo svete pribúdalo Krista. Prísne pôsty a askéza možno načas oslabili ich telá, ale to všetko len preto, aby ich duchovný človek zmocnel. Myslím, že sme už dnes príliš zvyknutí fungovať komfortne a konzumne a ľahko sa necháme chytiť do pasce takejto „slobody“. O to viac by sme mali byť vďační za tých, ktorí upriamujú pozornosť na ozajstné poklady. Zvlášť ak sú „naši“ – slovenskí.

Vierka Urigová