Stretnutie s okultizmom

Prečítajte si úryvok z knihy V osídlach smrti, ktorá je podľa otca Donalda Callowaya, autora obľúbenej knihy Zasvätenie sa svätému Jozefovi, jedným z najsilnejších skutočných príbehov o obrátení, aký ste kedy čítali.

Rodinnú lásku som cítila nielen v USA, ale aj v Mexiku. Chodievali sme tam aspoň raz do roka. Bývali sme vtedy v babkinom dome. Bol to dom, kde môj otec žil ešte ako malý chlapec. Ale jeden detail našej rodine predsa len chýbal. Naša duchovnosť nebola zakorenená v živom Bohu. Nikdy sme nechodili do kostola. Napriek tomu sme vraveli, že sme katolíci. Náš dom nebol postavený na skale a my sme o tom ani nevedeli. Ježiš nebol náš Pán a Kráľ.

V tom čase sa moja mama stretla s našou novou susedkou. Neuvedomili sme si to, ale do nášho domu sa spolu s ňou vkradlo veľké nebezpečenstvo. Susedka sa volala Dolly a trpela depresiami. Často k nám prišla so slzami v očiach, sadla si s mojou mamou do našej obývačky a rozprávala sa s ňou celé hodiny. Nakoniec sa z nich stali dobré priateľky. Dolly raz vzala moju mamu na kávu so svojimi priateľmi z Kolumbie a Strednej Ameriky. Ich partia však netrávila čas len pitím kávy. Navzájom si čítali budúcnosť.

Mama onedlho tvrdila, že je médium a vie čítať z dlane. Keď sa to rozkríklo, takmer každý náš hosť chcel poznať svoju budúcnosť. Mňa aj mojich súrodencov tiež naučila toto nové „umenie“. Potom ma posadila, aby som čítala zo svojej dlane. Cítila som sa vzrušená, že si ma mama tak váži. Keď sa však pozrela na moju prikrátku „čiaru života“, zalapala po dychu: „Pane Bože, veď ty o dva roky zomrieš!“. Mala som vtedy len 10 rokov. Potom mi oznámila, že zomriem pri autonehode. Ešte dlho potom som sa pozerala na svoju krátku čiaru života. Mala som strach, že sa môj život čoskoro skončí. Neustále som sa preto modlila k Bohu. Prosila som ho, aby tú čiaru na mojej ruke nejako predĺžil. Keď sa blížili moje 12. narodeniny, prepadla som panike. Keď ten deň uplynul bez nehody, bola som vo vytržení: „Žijem! Ešte žijem!“

Mama naďalej pokračovala vo svojom vystrájaní bez akýchkoľvek zábran. Keď sa dozvedela, že Deepak Chopra, známy šíriteľ New Age, príde do Kalifornie, požiadala jedného známeho, aby ju tam odviezol. Bola to niekoľkohodinová cesta. Mama však chcela počuť jeho „múdrosť“. Mne a mojej sestre dala knihy od Briana Weissa, ktorý vzbudil môj záujem o reinkarnáciu. Stali sa našimi bibliami spolu s knihami od Sophie Brown, samozvanej špiritistickej liečiteľky. Moja sestra ma pozvala, aby som sa spolu s ňou dala tetovať. Dala som si preto vytetovať nepekný symbol panny, môjho znamenia zverokruhu. Sestra hovorila, že nás spoločné tetovanie spojí ako dve mocné ženy New Age. Mama pre nás usporiadala pyžamovú párty v obývacej izbe. V spacákoch sme sa objímali, spojili svoje čakry, študovali si vzájomne aury a nakoniec zaspali na hlas New Age herečky Shirley MacLaine. Hľadali sme iné svety a pozerali rôzne videá. Mama sa dokonca dostala do bodu, keď uverila, že Ježiš je mimozemšťan.

Keď sestra mojej mamy, Oľga, prišla na návštevu z Mexika, nevedela, čo si má o našich nezmysloch myslieť. Bola matkou predstavenou v Reholi Najsvätejšieho Srdca Ježišovho od Najsvätejšej sviatosti a nepoznala hnutie New Age. Iba zložila ruky a so zmäteným výrazom povedala: „Budem sa za vás modliť.“ Stiahla ma nabok a povedala mi, že Ježiš za nás zomrel na kríži a Boh je Najsvätejšia Trojica. Zdvorilo som prikývla, ale nerozumela som jej.

Mamini priatelia k nám chodili čoraz častejšie. Náš dom sa zmenil na malé špiritistické stredisko. V našom okolí o New Age nebola núdza. Keď som mala pätnásť, mama ma aj so sestrou zobrala na jeden veľtrh, kde sme si mohli kúpiť lístky do rôznych stánkov: tri lístky do stánku s informáciami o našich minulých životoch, ďalšie štyri o čítaní z dlane, päť o tarote… S hromadami lístkov v ruke sme sa rozdelili a rozbehli do rôznych stánkov. Najprv som sa pristavila pri stánku o minulých životoch. Zistila som, že som v jednom živote bola princeznou. V ďalšom som bola kráľovnou. Bola som vydatá za kráľa so siedmimi manželkami a, samozrejme, bola som jeho obľúbenkyňou. Ale nebola som šťastná, a tak som spáchala samovraždu vo vani. Potom som sa kdesi vo Francúzsku reinkarnovala do pekného modrookého blonďavého chlapca, ktorý sa obliekal do kožených čižiem a nyloniek ako Robin Hood. Vo veku 14 rokov, keď som v krížovej paľbe odvážne behala z jednej strany na druhú a doručovala zvitky kráľom, prerazil mi chrbát šíp a ja som padla na zem mŕtva.

Počas prestávky na veľtrhu sme sa my tri opäť zišli. Nemohla som sa dočkať, keď mame a sestre poviem, že som nebola len kráľovnou, ale aj kráľovou najobľúbenejšou manželkou. Ako prvá prehovorila moja sestra. Pozrela sa na mňa a vybuchla nadšením: „Vo svojom poslednom živote som bola kráľovnou!“

Povedala som: „Počkaj, aj ja som ňou bola.“

Potom mama dodala: „No dobre, aj ja som bola.“ Pravdepodobnosť sme odložili nabok. Naďalej sme všetkému verili…

Na odporúčanie jednej priateľky šla mama na stretnutie s iným médiom. Muž ju pozdravil uprostred kryštálov v tvare pyramídy. „V týchto kryštáloch sú uväznení anjeli,“ povedal. „Jeden z nich chce ísť domov s tebou.“ Každý z kryštálov stál tristo až štyristo dolárov. Mama bola vo vytržení. Jej uväznený anjel sa podľa neho volal princezná Deva. Po tom, čo od mamy vzal veľkú sumu peňazí, vykonal rituál s kúskom jej vlasov. Nariadil jej, aby šla domov, položila si veľký ružový kryštál na srdce a odovzdala sa mu. V tú noc, keď ležala na chrbte na posteli, položila si pyramídu na hruď. Dala jej a všetkým jej silám povolenie vstúpiť do jej srdca. Na druhý deň ráno bola pyramída preč. Nebola v posteli, v posteľnej bielizni ani pod posteľou. Nebola nikde. Môj brat, sestra a ja sme v jej izbe neboli, a tak obvinila môjho otca, mimoriadne čestného muža. „Kde je moja princezná? Vzal si mi ju!“

Otec zapochyboval o jej zdravom rozume a vecne zareagoval: „Nikdy som sa ničoho nedotkol.“ Kryštál jednoducho zmizol.

Keď sme sa raz na Nový rok vrátili domov z cesty, zistili sme, že niekto vysypal čiernu soľ okolo nášho domu aj dovnútra. Neskôr sme sa dozvedeli, že istá „priateľka“ mojej matky tajne chcela môjho otca pre seba. Vykonala teda wiccanský obrad, aby sa jej želanie splnilo.

Napriek tomu sa aj po siedmich rokoch od invázie New Age do nášho domu zdalo, že je v rodine všetko v poriadku. Moji súrodenci ani ja sme nikdy nevideli, že by sa rodičia hádali. Bez výhrad nás milovali a s láskou sa o nás starali. Ale keď zmizol mamin kryštál, tma skrytá pod leskom New Age o sebe dala vedieť.

Knihu V osídlach smrti si môžete zakúpiť na Zachej.sk.